parlamentárny -na -ne príd.
parlamentárny -na -ne príd. i polit., práv. ▶ súvisiaci s parlamentom, najvyšším zastupiteľským a zákonodarným orgánom štátu; riadený parlamentom, parlamentný: parlamentárna strana; p. charakter štátu; p. systém, parlamentárna demokracia závislosť výkonnej moci, vlády od zákonodarnej moci, parlamentu; Memorandum je slávnostný, parlamentárny pojem. [Sko 1986]
parlamentárny → parlament
parlament -u m. ‹a < f›
1. zhromaždenie poslancov vykonávajúcich vysokú štátnu moc, najmä zákonodarnú, snemovňa
2. budova, v ktorej zhromaždenie poslancov zasadá;
parlamentný príd.: p. spravodajca, výbor; p-á komisia; p-é voľby; p-á monarchia, republika;
parlamentárny príd.: p-e zriadenie; p-a cesta;
parlamentárne prísl.;
parlamentárnosť -ti ž.
parlamentárny príd.
1. riadený parlamentom: p-e zriadenie, p. štát, p-a republika, p-a demokracia; kniž. p-ou cestou pomocou parlamentu;
2. v parlamente bežný, parlamentný: p-a činnosť (Vaj.);
parlamentárne prísl. v parlamente, parlamentom