parlament -u m.
1. zbor poslancov vykonávajúci zákonodarnú moc, snem: zvolať p., zasadanie p-u
2. budova, v kt. zbor poslancov zasadá;
parlamentný príd.: p-é voľby, p. systém, p-é zriadenie
parlament -tu pl. N -ty I -tmi m.
parlament -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨angl. ‹ fr.⟩ 1. ▶ najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán štátu, nositeľ suverenity štátu a najvyšší orgán štátnej moci v republikách a v novodobých monarchiách; zbor volených poslancov vykonávajúci túto zákonodarnú moc, snem, snemovňa: jednokomorový, dvojkomorový p.; predseda, podpredsedovia, poslanci parlamentu; zahraničný výbor parlamentu; horná, dolná komora parlamentu napr. v Českej republike; schôdza, zasadnutie parlamentu; zaradiť návrh zákona do programu rokovania parlamentu; p. schválil, neschválil novelu zákona; p. nehlasoval pre neschopnosť uznášať sa; Málokedy odzneli v slovenskom parlamente múdrejšie slová. [A. Hykisch] ↗ i lexikalizované spojenie □ Európsky parlament orgán Európskej únie reprezentujúci občanov členských štátov, skr. EP; neofic. slovenský parlament Národná rada Slovenskej republiky 2. ▶ budova, v ktorej zasadá najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán štátu: slovenský p. stojí pri Bratislavskom hrade; Nech zdravá slovenčina znie v kostoloch i v parlamente, v materských školách i na univerzite! [KS 1994]; Pred parlamentom dnes budú demonštrovať vysokoškoláci. [HN 2008] 3. hovor. žiacky, študentský parlament ▶ zastupiteľský orgán študentov al. žiakov, ktorého cieľom je presadzovať ich záujmy a podieľať sa na organizovaní mimoškolskej činnosti
parlament -u m. ‹a < f›
1. zhromaždenie poslancov vykonávajúcich vysokú štátnu moc, najmä zákonodarnú, snemovňa
2. budova, v ktorej zhromaždenie poslancov zasadá;
parlamentný príd.: p. spravodajca, výbor; p-á komisia; p-é voľby; p-á monarchia, republika;
parlamentárny príd.: p-e zriadenie; p-a cesta;
parlamentárne prísl.;
parlamentárnosť -ti ž.
parlament volený politický zastupiteľský zbor, obyč. celoštátny zákonodarný orgán; budova tohto orgánu • snem • snemovňa: voľby do parlamentu, snemu; zasadnutie snemovne; schôdza sa koná v parlamente, v snemovni • duma (parlament v Rusku)
parlament, -u m.
1. volený sbor zástupcov voličov majúci najvyššiu zákonodárnu moc, zákonodárny sbor, Národné zhromaždenie: anglický p., voľby do p-u, rozpustiť p., predseda p-u;
2. budova, v ktorej zasadá parlament
parlament m, parlamentum s lat/fr najvyššia rada, zákonodarný zbor poslancov: wrchnj rada Belgycka, parlament konykuw Zlateg retezy; predtim rady anebožto gak mluwá parlamenta moc králowsku stahuwaly; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest anebožto na predny osoby kragny, gakžto gsu groffowe, barony, byskupowe a na osoby mensse, ktere gsu poslowe mést a kragynek magycých tuto slobodu; Sandowyk a Dower (mestá) obydwa mjsto a hlas magu w kralowskem parlamente (KrP 1760); Maria od anglickeho parlamentu na smrt odsuzena byla (ŽS 1764)