parazitizmus -mu m.
1. odb. parazitné živenie sa z iného organizmu, cudzopasníctvo
2. príživníctvo;
parazitický príd. parazitný: p-é živočíchy, rastliny; p-é spoločenské živly;
paraziticky prísl.;
parazitickosť -i ž.
parazitický [-t-] -ká -ké príd.
parazitický [-t-] -ká -ké príd. 1. i odb. ▶ žijúci na úkor organizmu iného druhu živočíchov al. rastlín; spôsobený, vyvolaný parazitmi; syn. cudzopasnícky1, cudzopasný, parazitný; op. neparazitický: p. červ; parazitická huba, rastlina; parazitické článkonožce vši, blchy a pod.; parazitické háďatká drobné hlístovce škodiace na ovocných stromoch; parazitické rastliny; parazitické baktérie v črevách; parazitické ochorenia; p. spôsob života organizmov; p. koreň koreň cudzopasnej rastliny (napr. imela) prispôsobený na čerpanie živných roztokov z tela hostiteľa 2. lingv. parazitické slová ▶ významovo vyprázdnené a (syntakticky) nadbytočné výrazy (slová aj slovné spojenia), ktoré vypĺňajú prestávky tam, kde hovoriaci rozmýšľa, hľadá slová a usiluje sa sformulovať svoju výpoveď (napr. teda, v princípe, viete, aby som tak povedal a pod.), výplnkové slová 3. geol. parazitický kráter ▶ bočný kráter vytvorený vystupujúcou magmou, ktorá si dokáže nájsť cestu na povrch viacerými spôsobmi 4. pejor. ▶ žijúci z práce al. prostriedkov iných; svedčiaci o parazitizme, príživníctve; príznačný pre parazita, príživníka; syn. príživnícky, parazitný: parazitické správanie; izolovať p. odber elektriny; p. spôsob života na úkor iných občanov treba odsúdiť; Existencia parazitickej triedy boháčov, ktorá sa bráni progresívnemu zdaňovaniu [...]. [A. Hykisch]
parazitický príd. k parazitizmus, k parazit, parazitný, cudzopasný, príživnícky: biol. p-á rastlina; p. živočích; geol. p. kužeľ sopečný kráter vznikajúci na svahu al. na úpätí sopky;
parazitickosť -ti ž.
cudzopasný 1. ktorý sa živí z organizmu iného druhu • cudzopasnícky: cudzopasný, cudzopasnícky hmyz • parazitný • parazitický: parazitná, parazitická rastlina; parazitný živočích
2. p. príživnícky
parazitický p. parazitný, cudzopasný 1
parazitný ktorý sa živí z organizmu iného druhu; pejor. (o človeku) ktorý využíva iných, priživuje sa na iných • parazitický • cudzopasný • cudzopasnícky: parazitné, parazitické červy; cudzopasné, cudzopasnícke živočíchy; parazitický, cudzopasný, cudzopasnícky živel • príživnícky • príživný (o človeku a jeho prejavoch): príživnícky, príživný spôsob života
príživnícky žijúci na úkor iných (o človeku a jeho prejavoch) • príživný: príživnícke, príživné živly; príživnícky spôsob života • parazitný • parazitický • pejor.: cudzopasný • cudzopasnícky
parazitický príd.
1. žijúci, rastúci ako parazit, cudzopasný, parazitný: p-é červy, p-é huby;
2. príživnícky: p-é triedy, p. kapitalistický systém;
3. spôsobený parazitmi: p-é ochorenie, p-é choroby;
paraziticky prísl. ako parazit, ako príživník: žiť, priživovať sa p.;
parazitickosť, -ti ž. príživníctvo