paranoja -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.
paranoja -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. ⟨gr.⟩ 1. lek., psych. ▶ psychická porucha prejavujúca sa bludnými predstavami, obavami z prenasledovania al. ohrozenia, nadmernou vzťahovačnosťou: pokročilé štádium paranoje; trpieť paranojou; úzkostlivosť hraničiaca s paranojou 2. ▶ neprimeraná podozrievavosť, nepriateľskosť k svojmu okoliu: typická p. žiarlivca; protiutečenecká politická p.; Zdá sa mu, že za vedľajšími dverami začul pohyb. Len žiadna paranoja. [S. Marec]; Dnes všetko vyzeralo inak. Vracala sa paranoja po jedenástom septembri [...]. [M. Hvorecký]
paranoja -e ž. ‹g› lek., psych. chronická psychická porucha charakterizovaná logicky uceleným bludom podozrievavosti, vzťahovačnosti a perzekúcie;
paranoidný príd.
paranoja, -e ž. psych. lek. duševná choroba spočívajúca v nesprávnom interpretovaní prostredia vo vzťahu k sebe: alkoholická p.;
paranoický príd.