paradox -u m.
1. protirečivé, (takmer) protizmyselné tvrdenie: povedať p.
2. jav odporujúci všeob. mienke, skúsenosti: zažiť p.;
paradoxný príd.: p-é tvrdenie, p-á situácia;
paradoxne prísl.: znie to p.;
paradoxnosť -i ž.
paradoxný -ná -né 2. st. -nejší príd.
paradoxný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na paradox, tvrdenie nedávajúce zdanlivo zmysel, absurdný, nelogický: známy p. výrok „viem, že nič neviem“ 2. 2. st. -nejší ▶ zdanlivo protirečiaci vžitému, bežnému úsudku; príznačný pre paradox: dospieť k paradoxnému záveru; byť svedkami navonok paradoxného javu; konštatovanie bolo len zdanlivo paradoxné; rozhodnutie malo omnoho paradoxnejšie pozadie; Dosť paradoxné, inžinier a bezdomovec, ale je to tak. [D. Dán]; Nehľadá a nájde! To je na láske asi to najparadoxnejšie. [P7 2006] 3. fyziol. paradoxný spánok ▶ fáza plytkého spánku, pri ktorom je mozog aktívny a dochádza k sneniu, aktívny spánok, op. ortodoxný, pokojný spánok
paradox -u m. ‹g› neočakávané, prekvapujúce tvrdenie, zdanlivo nezmyselné a odporujúce bežnému úsudku považovanému za správny, protichodnosť, protiklad, rozpor, antinómia: lit. básnická a rečnícka figúra, ktorej obsah zdanlivou nelogickosťou a nepravdepodobnosťou obracia na seba pozornosť; log. formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor; fyz. úkaz (jav) zdanlivo sa vymykajúci všeobecným skúsenostiam, ale pochopiteľný z hlbšieho štúdia prírodných zákonov;
paradoxný príd. na prvý pohľad nezmyselný; neočakávaný, nepochopiteľný, neuveriteľný, protichodný, rozporný: p-á situácia; psych. p-á fáza zvláštny funkčný stav nervového systému, pri ktorom malé podnety vyvolávajú nadmernú reakciu a naopak; p-á intencia psychoterapeutická metóda pri liečbe fóbií, pri ktorej je chorý vyzvaný, aby robil al. chcel robiť práve to, čoho sa bojí;
paradoxne prísl.;
paradoxnosť -ti ž.
paradoxný p. protirečivý
protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)
protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodný • protikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javy • kniž.: rozporný • rozporuplný • odb.: antinomický • kontradikčný • kontradiktórny • kontradiktorický • kontroverzný • ambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenie • paradoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienky • antagonistický • antagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily
p. aj protikladný, antagonistický
paradoxný príd. protizmyselný: p. jav, p-á situácia, p-é tvrdenie;
paradoxnosť, -ti ž.