Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

paradigma -y -giem ž. kniž. vzor, príklad; lingv.: súbor tvarov jedného slova pri jeho ohýbaní; súbor slov s rovnakým ohýbaním, gramatický vzor;

paradigmatický príd.: lingv. p-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v statickej významovo-výrazovej paradigme (na základe spoločných a rozdielnych čŕt), op. syntagmatické

paradigmatický [-d-t-] -ká -ké príd.

paradigmaticky [-d-t-] prísl.

paradigmatický [-d-t-] -ká -ké príd. 1. odb. ▶ týkajúci sa paradigmy, istého zovšeobecňujúceho modelu, schémy javu al. procesu vysvetľujúceho jeho podstatu; vzťahujúci sa na paradigmu ako súbor postupov, názorov a metód poznania v istej oblasti: p. posun v chápaní poznania; paradigmatické zmeny v sociálnej komunikácii; film je paradigmatickým príkladom úcty k materiálu modelovým
2. lingv. paradigmatický vzťah ▶ vzájomný vzťah medzi jednotkami paradigmy rovnakej sémantickej al. syntaktickej triedy, ktoré možno zameniť v danom kontexte (napr. synonymia, homonymia, opozitnosť), tvoriaci spolu so syntagmatickými vzťahmi štruktúru jazyka

paradigmaticky [-d-t-] prísl. 1. odb. ▶ so zreteľom na paradigmu, zovšeobecňujúci model, schému javu al. procesu vysvetľujúcu jeho podstatu: p. odlišné princípy; p. patriť do poznatkovo orientovanej spoločnosti; informačná spoločnosť je p. nový typ civilizácie
2. lingv. ▶ so zreteľom na paradigmu, súbor všetkých tvarov slova pri ohýbaní (skloňovaní, časovaní): p. produktívny vzor

paradigmatický príd. k paradigma, k paradigmatika: lingv. p-é vzťahy vzťahy medzi jednotkami tej istej syntaktickej al. sémantickej triedy v danom kontexte navzájom zameniteľné (na rozdiel od vzťahov syntagmatických);

paradigmaticky prísl.

paradigma, -y, -giem ž. gram. vzor; súhrn tvarov určitej lexikálnej jednotky;

paradigmatický príd.: p-é tvary;

paradigmaticky prísl.;

paradigmatičnosť i paradigmatickosť, -ti ž.