Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

paradigma -y -giem ž. kniž. vzor, príklad; lingv.: súbor tvarov jedného slova pri jeho ohýbaní; súbor slov s rovnakým ohýbaním, gramatický vzor;

paradigmatický príd.: lingv. p-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v statickej významovo-výrazovej paradigme (na základe spoločných a rozdielnych čŕt), op. syntagmatické

paradigma [-d-] -my -giem ž.

paradigma [-d-] -my -giem ž. ⟨gr.⟩ 1. odb. ▶ zovšeobecňujúci model, schéma javu al. procesu vysvetľujúca jeho podstatu, (vedecká) interpretácia, metóda: postmoderná p. umenia; civilizačné a kultúrne paradigmy; inform. programovacia p. súbor princípov, na ktorých je založený programovací jazyk; definovať niečo podľa zvolenej, alternatívnej paradigmy; postava vyšetrovateľa patrí k paradigmám kriminálneho románu
2. ▶ (vo filozofii vedy) súbor základných modelov, postupov, nástrojov napomáhajúcich pri vnútornom členení vedy: sociologické paradigmy; p. vedy; zmena paradigiem zmeny základných východísk v rámci hlavnej teórie vedy; vystriedanie paradigmy klasickej fyziky paradigmou kvantovej fyziky
3. publ. ▶ základné hľadisko, spôsob nazerania, koncept: nová p. uvažovania; prekonať staré paradigmy myslenia; zmena tematickej paradigmy spisovateľa; Príprava na vojnu sa v paranoidnom svete stáva paradigmou prežitia. [LT 2000]; Zodpovednosť je základnou mravnou paradigmou. [Týž 2006]
4. lingv. ▶ súbor všetkých tvarov slova pri ohýbaní (skloňovaní, časovaní): deklinačná, konjugačná p.; p. časovania; p. substantív, adjektív; nepravidelnosti v paradigme; slovotvorná p. (v súčasnej teórii tvorenia slov) usporiadaný súbor slovotvorne motivovaných slov, motivátov, zoskupených okolo jedného východiskového, slovotvorne motivujúceho slova, slovotvorný útvar

paradigma -y ž. ‹g› kniž. a odb. príklad, vzor: (v teórii o vedách) súhrn všetkých chápaní vednej disciplíny v určitom časovom úseku; lingv. súbor tvarov ohybného slova vyjadrujúci systém jeho gramatických kategórií, gramatický vzor; ekon. súbor predpokladov, na ktorých je vybudovaná ekonomická teória; spôsob pohľadu na hospodárske javy z pozícií ucelenej teórie; odb. súbor predpokladov vytvárajúcich rámec na existenciu istého javu: p. vedeckého poznania

paradigma, -y, -giem ž. gram. vzor; súhrn tvarov určitej lexikálnej jednotky;

paradigmatický príd.: p-é tvary;

paradigmaticky prísl.;

paradigmatičnosť i paradigmatickosť, -ti ž.