Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

panvica -e -víc ž. panva (význ. 1): vyprážať na p-i

panvica -ce -víc ž.

panvica -ce -víc ž. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ plytšia kuchynská nádoba rôznej veľkosti s rúčkou, určená na smaženie al. pečenie: veľká, masívna, hlboká, kvalitná p.; keramická, teflónová, liatinová p.; woková p. v tvare misky, v ktorej sa teplo rýchlo a rovnomerne rozloží a príprava jedla je kratšia; p. s nepriľnavým, antiadhezívnym povrchom; p. s hrubým, vlnkovitým dnom; p. na vyprážanie; p. na palacinky, na lievance, na volské oká; roztopiť na panvici, v panvici maslo; opiecť plátky mäsa na rozohriatej panvici; Striedkou chleba vytieral z panvice masť a zvyšky praženice. [J. Tužinský] ▷ zdrob. ↗ panvička²

panvica, -e, -víc ž. menšia plytká kovová nádoba na praženie: Loj rozkrájal a dal na panvicu. (Tim.)

panbica p. panvica

pandvica p. panvica

panvica i panvic ž. (pánvica, panbica, pandvica, pavňica, pávňica, pánvic)
1. strsl, zsl, zspiš menšia plytká kovová nádoba na praženie s dlhou rúčkou: V pauňici je švápka (Dol. Lehota DK); Krumpľoucou je iba trocha, prihreju sa na panvici (Pukanec LVI); Na pavňici sa škvarilo meso (Očová ZVO); Pražeňidz máž na pávňici, zec! (Kalinovo LUČ); Na pavňici sa škvarilo meso (Očová ZVO); To se mi uš nesprece na pánvic (Kameňany REV); Daj si tam na pandvicu trochu masci a zabi si ze štiri vajíčká ze slaninú (Trstie ILA); Na pandvici urobeu̯ zásmašku na dropcovú polievku (Bánovce n. Bebr.); Hrénki pečež na pandvici v masťi (Lapáš NIT); Na panvici sa smažívali palacinki (Hlboké SEN); pavňica (Hranovnica POP)
2. menší hrniec na varenie s troma nohami: Pavnice boli na ohnisku (Východná LM); Boľi aj pauňice z nuoškami a pod ňimi sa kúrilo (Slov. Pravno MAR); pandvica (Prievidza)
3. pekáč v záboji na smaženie semenca pred lisovaním: Semeňec visipali na pandvicu, to bou̯ ako šporhelt, tam sa smažeu̯ (V. Zálužie NIT); pánvica (St. Myjava MYJ)
4. hrnč. železná miska na špeciálnom zariadení, používanom pri výrobe džbánov: paňvica (Modra)
5. mlyn. železná nádobka s ložiskom pod spodným koncom mlynského vretena: To sa volá panbica a vreťeno išlo do toho (Prochot NB); pauňica (Ľubeľa LM, Poniky BB); paňvica (Istebné DK); panvica (Habovka TRS, V. Kozmálovce LVI, Hor. Orešany TRN, Gaboltov BAR); pánvica (St. Myjava MYJ)

pavnica, pávnica p. panvica

pandvica, pandvička p. panvica

panvica [-n(d)v-, -vn-] ž nem
1. menšia plytká nádoba na prípravu jedál, obyč. na otvorenom ohni, panva 1: panwice železne dwe (s. l. 1686); wezmy dreweneho olege, madu, k tomu czybule, to spolu upraž dobre na panwiczy (LR1 17. st); od hartowanya pawniczy 75 d; od kolesa ostrenya a pawniczy letowanya 15 d (KRUPINA 1721); wezmi medu, polož do čisteg pawnicze a war (VK 1764); bráter Zelenič, gehož pero gest kutáč, pandwice, randlíki (BA 1789)
2. pekáč: sartago: panwica (HD 1706-07); sartago: paňwica, pekáč (KS 1763)
3. menší plytký kotlík na varenie: kotel, panwica na nohach (BYTČA 1606 E); vitriolum, solwug ho, wyleg ho do železneg panwjce, deg mu netco powretj (OCh 17. st); ližičku madu, war ho na panwicy (RT 17. st); zmissag to spolu ze starym sadlom a war na panwicy (KLe 1740); dwe panwice, gedna waraca (PUKANEC 18. st)
4. posvätná nádoba určená na prenášanie ohňa, súčasť biblického obetného náradia: k potrebám geho oltaru y panwyc, do kterych by se oheň bral (KB 1757)
5. farm nádoba na prípravu liekov: sskrobu smyssetj z cukrem, prweg w panwicy zatrity a spolu zmiesity (HL 17. st); ten kwegt wezmi, rozetri geg w panwiczi (LR3 18. st)
6. miskovitá časť rozličných zariadení (čapov, hriadeľov ap.), ložisko: dal sem lieskowskymu kowaczowy od vretena oczelowanya y s panwycou d 90; robil kowacz na hornu branu na ssramki a na fortnu panwicu, čžiep, obručz (ZVOLEN 1651); na tuže studnyu dala se sprawit zelezna panwicsa a obrucs na wal (ŽILINA 1714); vretyeno zelezne s praslyczu a s pandwyczu (DUBNICA n. V. 1720); na wrata kuna s panwicou (KRUPINA 1721); abi se mu prach na panwici nepomokol (VoP 1760) na ložisku v puške; librile: gazyk aneb gazyček wáhowy aneb panwica fúntowa aneb čo zawěssagú na panwiczu (KS 1763); -ový, panvičný príd: librile: panwica fúntowa, panwicowý stlúpek ložisko, v ktorom sú upevnené reťaze váhových misiek; statera: wáha zawesná wáha, retazný fúnt, panwičný fúnt (KS 1763); -ička, dem k 1: dal sem za železnu panwyčku, kteru potrebowal kuchar na zasmaženj gedel, den 20 (ŽILINA 1693-94); dreweneho olega a masla na panwičku wezmi, aby se wagco a zelinj piecti a smažiti mohlj (RTA 17. st); k 3: cucumella: zelezny hrnček, panwička, kotliček (KS 1763); k 6: kdiz se most nowy delal na wal, na zdrze, na panviczky (SKALICA 1632); catapultarius alveolus: na pusce panvicka (LD 18. st)

pavnica p. panvica