panteizmus -mu m. učenie stotožňujúce prírodu, svet al. všetko, čo jestvuje, s Bohom (božstvom);
panteista -u m. stúpenec panteizmu;
panteistický príd.: p-é učenie
panteizmus [-t-] -mu m.
panteizmus [-t-] -mu m. ⟨gr.⟩ filoz. ▶ nábožensko-filozofické učenie, podľa ktorého je vesmír, svet, príroda Bohom a Boh je vesmírom a ktoré popiera existenciu Boha ako transcendentnej bytosti jestvujúcej mimo pozemského sveta: významný predstaviteľ panteizmu; rôzne formy panteizmu; odmietať p.; hlásiť sa ku kresťanskému panteizmu
panteizmus -mu m. ‹g› nábožensko-filozofické učenie o všadeprítomnosti Božej, vychádzajúce z identity Boha a sveta, z ich stotožnenia (Boh je vo všetkých veciach)
panteizmus, -mu m. filoz. idealistické učenie stotožňujúce prírodu s bohom;
panteista, -u m. stúpenec, prívrženec, vyznavač panteizmu;
panteistický príd.: p. svetonázor