panstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. moc, vláda, nadvláda: p. Turkov na Slovensku, oslobodiť sa z koloniálneho p-a
2. hromad. často pejor. páni: príde veľké p., nech sa páči, p.
3. za feud. veľká majetkovo-správna územná jednotka, feud. majetok: Makovické p.
panstvo -va s. (i hromad.)
panstvo -va -tiev s. 1. iba sg. (i nad čím, nad kým) ▶ mocenské (hospodárske, územné) spravovanie územia, etnika, panovanie, vládnutie; syn. vláda: obdobie tureckého panstva v Uhorsku; zvrhnutie buržoázneho panstva; boj proti koloniálnemu panstvu formou občianskej neposlušnosti; pren. Panstvo človeka nad technológiou, nie naopak. [HN 2008] ▷ cirk. Božie panstvo vládnutie, kraľovanie Boha, Božie kráľovstvo 2. ▶ (vo feudalizme) majetkovo-správna jednotka, pozemkový feudálny majetok, obyč. väčšej rozlohy: obrovské, rozsiahle p.; hradné panstvá; majiteľ panstva; získať od kráľa hrad spolu s panstvom do dedičného vlastníctva; zrušiť systém feudálnych panstiev; dedina Vištuk bola súčasťou panstva Červený Kameň 3. hromad. ▶ (vo feudalizme) príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, šľachta ako celok; (v minulosti vôbec) majetné vrstvy, vrchnosť, páni; op. ľud: zámocké p.; mestské p.; p. sa chystalo na poľovačku; Sluhovia prinášajú nové jedlá a nalievajú panstvu víno do pohárov. [P. Jaroš] 4. hromad. obyč. pejor. ▶ dobre situované, vplyvné a spoločensky vysoko al. vyššie postavené skupiny, páni: dnešné p. sa nabaľuje bohatne; demokraticky zvolené p. sa o nás zaujíma len pred voľbami; [...] v krátkej dobe, takmer zo dňa na deň, vzniklo novodobé panstvo. [Sme 1998] 5. hromad. hovor. expr. ▶ oslovenie menšej spoločnosti, skupinky ľudí: p., zatvárame!; tak, p., každý si zoberie veci a ideme; Bol [čašník] samá ochota. – Vybrali ste si, panstvo? [P. Nagyová-Džerengová]
buržoázia pôvodne vrstva bohatého mestského obyvateľstva vo feudálnej spoločnosti; neskôr bohatá vrstva spoločnosti • meštianstvo • meštiactvo: holandské meštiactvo uskutočnilo prvú buržoáznu revolúciu • panstvo: novodobé panstvo sa zabáva na jachtách • kapitalisti (príslušníci vrstvy vlastniacej kapitál)
honorácia kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia • často pejor.: panstvo • páni • prominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch
p. aj pán 2
majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo • bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie • kapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom • pejor. mamona • zried. manie
nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu
panstvo 1. p. vláda 2, nadvláda 2. p. pán 2, 4 3. p. majetok
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet
2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády
3. p. sila 1
panstvo, -a str.
1. vykonávanie vlády, vláda, nadvláda: koloniálne p.; južné Slovensko bolo pod panstvom Turkov; pren. panstvo tmy (Vaj.) vláda temna;
2. panská, vyššia hodnosť, honor: Bolo by mu z panstva odpadlo. (Jégé)
3. hromad. páni: Vidí panstvo vracať sa z Opatoviec. (Tim.)
4. šľachtický, panský majetok: Gróf nedovolí im cestou cez svoje panstvá prechádzať. (Jégé)
panstvo s. (pánstvo) 1. strsl, zsl panský majetok (najmä pozemkový); veľkostatok: Jabríčaňi robiľi dakeďi na voľákom pánstve (Tajov BB); U náz bolo veliké panstvo a tam robili velikí oldomáš (V. Maňa VRB); Mal som aj dobré štajeráki, ból som íh kúpil na jednom pánstve (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Pochodzil sem po panstvách (Modra); Tu okolo náz boli panstvá (Lapáš NIT) 2. majetkovo-správna územná jednotka: Matúš Ča̋k vládou̯ od Váhu eš po Tatri, to šetko bolo jeho panstuo (Dlhá n. Or. DK); Panstvo mau̯o ešťe jeňího hlauňího baču, čuo mau̯ sau̯aše po_dozorom a lupčianskimu panstvu za ňe zotpovedau̯ (Podkonice BB); kláštorskuo pánstvo (Ležiachov MAR) 3. vedenie, správa panského majetku, úradníci štátnej správy: Rozumeu̯ sa do bačouskej roboťi, ale mu aj panstvo dúverovau̯o (Podkonice BB); V máji uš pánstvo dalo vedet, kedi treba id na roboti (Val. Belá PDZ); Panstvo zašalo zháňaď meraški, žebi náz ot poľa otrhľi (Muráň REV); Tedi panstvo tam bulo, jag ja tam prišla (Sobrance) 4. csl príslušníci vyššej spoločenskej triedy, páni: To uš ťeraz e ľen samuo pánstvo, tu ňemáťe uš takího, čo bi ňebou̯ pánom (Dobrá Niva ZVO); F ton kašťieľi, to ván tan bolo veľkuo panstvo, to son ešťe ňeviďela (Kokava n. Rim. RS); Mlacci zboží pobrali a panstvu ňeostalo ňišt (Súlovce TOP); Dovézli princeznu a šecko panstvo zdaleka ju doprovádzau̯o (Jablonové MAL); Toto naše panstvo, títo grófi, mali majetki aj na Dobrej Vode (Smolenice TRN); Dakedi keť prišlo do kaštiľa paňstvo, ta cali valal jih muśel izdz vitac (Dúbrava PRE); pánstvo (Bošáca TRČ) 5. expr. panská hodnosť, honor, dôstojnosť: A či ťi panstvo skape, keť puojdež hnoj roskidávať?! (Bodorová MAR); Ňi po ďeďiňe choďiť a panstvo sprevádzeť, ale rukáve visúkaď a robiť! (Mur. Dl. Lúka REV); Pánstvo ťi ňeskape, keť pójďeš s nama na rolu! (Bánovce n. Bebr.); Ňeśka panstvo veľke (Fintice PRE)
panstvo [-o, -í] s 1. panovanie, moc, vláda: tohoze Kasspara Kozu y manzelku geho y potomky w pokoynem panstwy a uzywany toho domu na weky wekow zustawil (S. ĽUPČA 1565); panstwj gest kde kdo panuge a mocz prawa ma (KoB 1666); ditio: panstwj, panowanj, wladárstwj (KS 1763); ješte pod panstvim neboheho grofa Erdödy Krištofa (NAHÁČ 1786 LP) 2. náb o nadvláde, všemocnosti Pána Boha, podobne o nadvláde diabla nad niekým ap.: chto jeszt to velyké krályovsztvo? Jeszt Zebaoth vetsné pansztvo (DŽ 1752); o tomto negwznesenegssem a negwibornegssem panstwi boskem, ktere ze stworenj pochaza (MS 1758); (Mária) any na okámženj času dcéra hňewu aneb nádoba nečista ďabelskému pánstwu podložená nebyla (BlR 18. st) 3. majetok, obyč. územná a hospodárska jednotka spravovaná feudálnou vrchnosťou: neracžte roztržku čžiniti w frzysstatzkom a ssyntawskom panstwy (HLOHOVEC 1563); v tomto panstvi jsou pana Velikomožneho čtyry majere, totižto v Bojniciach, v Dubnici, v Pravňe a Velikej Ciavši (BOJNICE 1614 U2); kdy se pan Huszár Jozeph w panstwy swem osadil (V. ČEPČÍN 1721); pan baro Joannes Splenyi bude zepsan w Trny, w panstwy swem ze swu familiu (PREŠOV 1784) 4. hromad príslušníci vyššej šľachty, vrchnosti al. meštianskej vrstvy napr. zemepáni, radní páni ap.: w tomto poklaďe totižto poswatnýho swatého patryarchy Frantisska, mnozý králowé, knýžata a panstwo giné y yak duchownj, tak swětsstý zalibenj awé magj (SK 1697); bohacž: ga mam zlata, stribra dost, se mnu chody panstwa dost (PoP 1723-24); zustawame verni poddani slavneho panstvi Sitnianskeho dedinske (SITNO 1780 LP)