panslavizmus -mu m. v 19. – 20. stor. hnutie usilujúce sa o spojenie slovanských národov;
panslavista -u m. stúpenec panslavizmu, pansláv;
panslavistka -y -tiek ž.;
panslavistický príd.: p-é idey
panslavizmus -mu m.
panslavizmus -mu m. ⟨gr. + VM⟩ hist. (najmä v 19. stor.) 1. ▶ idea i politický smer založený na úsilí zjednotiť slovanské národy, Slovanov (lat. Slavi), najčastejšie pod vedením cárskeho Ruska: ideológia, zásady, program panslavizmu; idea panslavizmu v politických spisoch Ľ. Štúra; označenie všeslovanstva ako panslavizmu začalo vzbudzovať negatívne konotácie 2. ▶ (z pohľadu vtedajších neslovanských, najmä maďarských elít v Uhorsku) akékoľvek slovenské, resp. slovanské kultúrne, vzdelávacie a politické aktivity: podozrievať, obviňovať učiteľa, kňaza z panslavizmu; bol vylúčený zo štúdia za p.; slovenských študentov v novinách napadli pre p. 3. ▶ myšlienkový prúd slovanských vzdelancov o potrebe kultúrnej spolupráce slovanských hnutí (v duchu slovanskej vzájomnosti); osobitosti slovanských národov ako celku v protiklade k iným národom, slovanstvo: v diele ide o viac ako len o osvetlenie a históriu myšlienky slovanskej vzájomnosti panslavizmu
panslavizmus -mu m. ‹g + VM› polit. (najmä v 19. stor.) idea spojenia Slovanov (lat. Slavi) koncipovaná v niekoľkých podobách, z ktorých jedna predpovedala hegemóniu Rusov
panslavizmus, -mu m. reakčné politické hnutie v 19. a 20. stor. usilujúce sa o zjednotenie všetkých Slovanov pod nadvládou cárskeho Ruska;
panslavista, -u m. stúpenec panslavizmu, pansláv;
panslavistický príd.