pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;
panslávsky príd.
pansláv -va pl. N -vi m.
panslávka ↗ pansláv
pansláv -va pl. N -vi m. i hist. ▶ (najmä v 19. stor. v Uhorsku) uvedomelý Slovák, resp. Slovan prejavujúci príslušnosť k svojmu národu (z pohľadu vtedajšej vládnucej vrstvy považovaný za nepriateľa štátu); (najmä v 19. stor.) prívrženec panslavizmu, idey a politického smeru založeného na snahe zjednotiť slovanské národy, najčastejšie pod vedením cárskeho Ruska: prenasledovať mladého učiteľa ako pansláva; považovali ho za pansláva a buriča; [...] donášal vrchnosti udania na všetkých uhorskej vlasti nebezpečných panslávov. [P. Jaroš]; [...] v severných župách označujú za pansláva každého predstaviteľa inteligencie, ktorý sa hlási k svojim národným koreňom a nepomaďarčil si rodové meno. [A. Baláž]; Miloval dielo Mikoláša Aleša, veľkého pansláva a rusofila. [Týž 2004] ▷ panslávka -ky -vok ž.: Stará mať, oveľa mladšia, panovačná, hrdá panslávka, mi nikdy nebola taká blízka ako zemitý starý otec. [J. Rybák]
pansláv -a m. ‹g + VM› (v bývalom Uhorsku) z hľadiska vládnucich vrstiev každý uvedomelý Slovák, Slovan; panslavista;
pansláv, -a, mn. č. -i m. stúpenec panslavizmu; v býv. Uhorsku označenie každého uvedomelého Slováka (Slovana) u vládnúcich vrstiev;
panslávsky príd.: p-e zmýšľanie