Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská un

panský

I. príd.

1. týkajúci sa pánov (význ. 1): p. dom, p-é lúky

2. expr. kt. je na vyššej spoloč. a životnej úrovni: mať p. život dobrý; mať p. plat vysoký

p-á láska na zajačom chvoste priazeň pánov je nestála, nespoľahlivá;

pansky prísl.: žiť si (po) p., (po) p. sa obliekať

II. panské s. majetok (najmä pozemkový) feudála: vyháňať na p., robiť na p-om

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
panský (týkajúci sa vyšších vrstiev); pansky prísl.

panský -ká -ké 2. st. -kejší príd.

panský -ká -ké príd. 1. ▶ (v minulosti) vzťahujúci sa na panstvo, pánov, vyššie spoločenské vrstvy; súvisiaci s panstvom, pánmi; patriaci, vlastný pánom; tvorený pánmi: p. dom, kaštieľ, dvor; veľkolepé panské sídlo; p. syn; p. sluha slúžiaci u pánov, lokaj; p. úradník a) spravujúci istý majetok jednotlivca b) slúžiaci u vládnucich vrstiev; panské lesy, lúky, majere; pochádzať z panskej rodiny; chodiť na panské roboty z povinnosti obrábať pôdu feudála; Po vymiznutí zubrov z voľnej prírody sa ich mnohí aristokrati pokúšali chovať vo zverniciach a v panských záhradách. [PaR 2008]
2. 2. st. -kejší expr.charakteristický, príznačný pre pánov, panstvo, vyššie spoločenské vrstvy; často i záporne spoločensky hodnotený, veľkopanský: panské huncútstvoi fraz.; mať panské spôsoby uhladené, vyberané (často až priveľmi dbajúc na vysokú úroveň); netrpí panskými maniermi; poľovníctvo nebolo len panskou zábavkou; Aj ony [slúžky] akosi napáchli panskou nadutosťou a pýchou. [J. Lenčo]; [...] s panskou spoločnosťou bývali ich gestá panskejšie od panských. [Slo 2009]
fraz. jesť panský chlieb al. žiť na panskom chlebe a) žiť, vyrastať, byť u pánov b) patriť k pánom, k panstvu
parem. panská láska na zajačom chvoste [visí] priazeň nadriadených al. mocných je (zvyčajne) nestála a neúprimná; panská miera má vždy dlhší lakeť ako miera chudobného kto je mocný, vplyvný, bohatý, často koná bezohľadne al. chamtivo (na úkor slabšieho, chudobnejšieho); panské spolky – čertove volky z mnohých stykov, nesúrodých kamarátstiev nevzniká nič dobré; politika [je] panské huncútstvo politika nie je pre obyčajných ľudí

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


mestský ktorý pochádza z mesta; typický pre mestské prostredie (op. dedinský, vidiecky, ľudový): mestská architektúratrocha pejor. panský: mestský, panský človekhist. partikulárny: partikulárna škola (mestská škola v stredoveku)


panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtickýaristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvámpanskývznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosťnoblesnýneskl. nóbl


vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný


vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

panský príd. slúžiaci pánom al. pochádzajúci od pánov: p. dom; p-á snemovňa ktorej členmi sú len šľachtici

Panská láska na zajačom chvoste (prísl.) je nestála;

(po) pansky prísl.: chodiť po p., nosiť sa po p., žiť po p. ako pán, ako páni

panský príd. (pánski)
1. patriaci pánom z vyššej spoločenskej vrstvy: Jedna žena bola na malinách f panskí_horách (Istebné DK); To bou̯ kláštorskí pánski mľin (Ležiachov MAR); Bola žatva, zase sme išli na panskie majetke (Ábelová LUČ); Zarezali si jarča s panskích jahňeňiec (Podkonice BB); Šol som do paňskeho sadu kośic (Torysa SAB); Pri paňskej šope paropci hraľi a tancovaľi (Rozhanovce KOŠ); Ta ja śe malo narobila na paňskih majetkoch?! (Sobrance)
L. paňski chľip (Bánovce n. Ond. MCH) - dobrej kvality
2. súvisiaci s panským majetkom, pracujúci na panstve: Poton son choďievala do pánskih žatvou (Lišov KRU); Apa mu bou̯ vari pánski horár (V. Lom MK); Ňebou̯ to dáki panskí dozorca, rozumeu̯ sa do bačouskej roboťi (Podkonice BB); Mój tato boli pánskí kočiš (Smolenice TRN); Buľi (otec) panskim zahradňikom (Rozhanovce KOŠ)
3. charakteristický pre pánov, súvisiaci s pánmi, patriaci do vyššej spoločenskej vrstvy: Akie sťe peknie f tích panskích šätoch! (Párnica DK); Seľiacki chlapci pásaľi kráuke a s ňima choďiu̯ aj edom pánski chlapec (V. Lom MK); To su panskiä ďeči, ťiä chocišva ňezeďa̋ (Hrlica REV); Remeselníčki boli šetki, čo nosili pánské šati (Šenkvice MOD); Teraz už lem panski živod maju (Hranovnica POP); Na valaľe tak hvara, že ket dachto po sloveňski śe dohvara, že to ma paňsku reč (Gregorovce SAB); Vecej šatou maľi ľem paňski dzeci (Sobrance)
F. má pánskú hubu (Bošáca TRČ) - je labužník; paňske žalutki mame, hocco ňescu (Brezina TRB) - sú preberační v jedle; panská láska na zajäčom chvosťe (Jasenová DK), pánska láska na zajáčom chvosťe (Bánovce n. Bebr.), pánská láska visí na zajačén chvósťe (Bošáca TRČ) - je nestála; na slame spí, a spieva panskie pesňički (Dlhá n. Or. DK) - nežije podľa reálnych pomerov; ve_to šitko je lem panskia huncúctvo (Nandraž REV) - netreba tomu veriť; odložiť hrozná na pánskú stranu (Radošina NIT) - pri oberačke odložiť vybrané strapce na darovanie
4. v dvojslovných názvoch
a. rastlín: panskí hrach (Mor. Lieskové NMV), pánska krása (Čelovce MK) - bot. hrachor voňavý (Lathyrus odoratus); panskí hrebíček (Mor. Lieskové NMV) - bot. klinček záhradný (Dianthus caryophyllus); panská žihlava (Mor. Lieskové NMV), panská kopriva (Brodské SKA) - bot. koleus Blumeho (Coleus blumei); panskí dohán (Krokava RS) - bot. divozel sápovitý (Verbascum phlomoides); panski šalat (Mur. Zdychava REV) - bot. iskerník roľný (Ranunculus ficaria); panskí su̯ak (Brodské SKA, Kunov SEN, Jablonové MAL) - bot. pupenec trojfarebný (Convolvulus tricolor); pánská tráva (Lukáčovce HLO, Siladice HLO), panská tráva (Hlboké SEN, Brodské SKA) - bot. steblovka vodná (Glyceria aquatica); panskí hakláč (Brodské SKA) - bot. akácia arabská (Acacia arabica); pánské hrozínko (Siladice HLO) - bot. ríbezľa (Ribes)
b. plodín a húb: pánske cicíki (Brusno PDZ) - sorta jabĺk; pánské jakubenki (Dubová MOD) - sorta červených hrušiek; paňska pasuľa (Kucany MCH) - sorta fazule; pánska ťekvica (Čelovce MK), paňska dziňa (Kucany MCH) - sorta jedlej tekvice; pánski hríp (Cinobaňa LUČ), panskí tvrdoš (Jelšava REV), panskí dubák (Rozbehy SEN) - bot. hríb kráľovský (Boletus regius)
c. zvierat, najmä vtákov: panská pľustva (Michalová BRE) - zool. trasochvost biely (Motacilla alba); panska trasoritka (Tisovec RS) - zool. trasochvost horský (Motacilla cinerea); pánski psík (Močiar BŠ, Pliešovce ZVO) - zool. mlynárka (Aegithalos); pánski psík (Detva ZVO) - zool. sýkorka hôrna (Parus palustris); panskí strakoš (Drienčany RS, Sása REV, Roštár ROŽ) - zool. strakoš kolesár (Lanius minor); panskí strakoš (Oreské SKA), panskí hu̯avál (Brodské SKA) - zool. strakoš červenochrbtý (Lanius collurio); panskí pes (Dubová MOD) - malý nízky pes
F. hlavu má jak pánskí strákoš (Červeník HLO) - je strapatý; (po) pansky prísl. k 3: Kot som domou prišou̯ pánski obľečenej, to u náz na takichto vraveľi, že sa šufľikanťi (V. Lom MK); Po pánskí sa z ďeďini ňeoblékav ňigdo (Lapáš NIT); V rodzine zme sa nemali po pánski (Bernolákovo BRA); Tot, co bul po paňski obľečeni, ta skričel na nas (Brezina TRB); nosit sa po pánskí (Lukáčovce HLO)
F. rendešňe mi ho nabila, tak po paňski (Sobrance) - koľko sa len doňho zmestilo


(po) pansky p. panský

panský príd
1. týkajúci sa pána, al. pánov, vrchnosti: žie by Dora byla pansku zlodiegku a že by panskych peniez dewiet zlattych vkradla (HLOHOVEC 1592); asnad casto razi ste guss slissali o gedneg paneg z panskeho welikeho rodu (MS 1758) o vznešenej panej; herilis: pánsky, hospodársky, k pánu náležitý; domina: pánska pani, welebná pani, urozená pani; sedere in eqvestribus: po porádku pánskem seďeti podľa hierarchie (KS 1763)
L. v osloveniach vyj. poddanský vzťah k vrchnosti: pane Mihalu, Wassey panskey Milosty skazugem sluzbu swu (MARTIN 1582); wedle roskazu Wasseg panskeg Mylosti s tym listem chodyl sem do Kremnicze k panu kamergraffowy (BLATNICA 1622); drewo gak na opal, tak na budinki suce, z laski panskeg dano nam biwa (ONDRAŠOVÁ 1721); ku Jejich Milosti panom a patronom nam nejdobrotivejšim slavnej stolici panskej (ZBOROV 1799 LP)
F. paňska prozba za rozkazanj stogj čo pán prosí, sluha musí; oko paňske tučne kone starostlivosť pána prospieva aj zvieratám (SiN 1678); (o vzťahu al. láske) priazeň pánov býva nestála: gratia multorum in constans est dominorum: kratka laska bywa panska (So 1785); panská láska roste na zajačom chvoste; panská láska veľmi plzká (PCh 18. st)
2. (o poddanom, sluhovi, veci) patriaci pánovi al. pánom: prosym Wassych Milostj, zebj ste raczyli toho panskeho chudeho czloweka prepustjtj do prawa (SÁSA 1577); timito pominulymi dny stala se krywda tomuto Geho Milostty panskemu poddanemu, rychtarowy toho czasu stepholtowskemu od poddaneho Wasseho Alberta Zymeloweho (D. STRHÁRE 1602); nechtejice pak my brez piva mestečko zanechati, ponevač pivarsky cech svuj poradek zanechal a pivo varit nechce, pro tu pričinu, že pan urednik pivo s Trenčina vozi a krčmu ustanovil pansku, pro tu techdy jistu prekašku usilovali sme se i my odjinud na svuj šenk piva dovest (BÁNOVCE n. B. 1689 LP); robotník takowy, ktery se neskoro ustawy, skrz drabow panskych pri pritomnosti ginych robotnikow lopatkowany bude (ZNIEV 1733); Martin Fakan bol v našej dedine richtarom, když pytal naš pan od neho pečet dedinsku a takovu on nechtel dat, že pečat viac plati panska nežli dedinska (L. TEPLÁ 1786 LP)
3. (o dávke, dani, povinnosti) určený pre vrchnosť: on byl poddany familiae Dauid a chodyl na robotu pansku k Swatemu Petru (MARTIN 1596); na zamek Trenczansky poddany bywaly na dezmy panske chodywaly (S. N. VES 1640); pan Josephus Mattyašovsky pobral nam nasilne zeme takowe, s kterych my všetku terchu jak pansku tak kralowsku zuplna i panštinu znašat musime (L. LEHOTA 1762 LP); pan racionista cens pansky inkasuvat na Thurzovku prinde (TURZOVKA 1798 LP)
4. kt. má za pôvodcu al. vykonávateľa pána al. pánov: pristupil pred prawo poctiwe Gjrjk Diwjnecz z cedulj pansku, w ktereg cedulj poručeno gest, aby prawo rozwažilo geho wecz (P. BYSTRICA 1668); bez passu panskeho nesmy (sa) predawaty pod pokutu (B. ŠTIAVNICA 1697) bez povolenia pánov
L. práv p-é právo, p-á stolica šľachtický súd nad poddanými, výsada, podľa ktorej obyvateľstvo usadené na majetku zemepána nepodliehalo právomoci komitátnych stoličných úradov al. úradu zemepána: prawa tupitele magy bytj od czechmestrow pred panskym prawom obžalowany (CA 1585); ponewadž pak nebosky Balaž Sskwarka tie same zeme bol pozastawiwal Derda Matthegowi, Gallowy Niklossowych a ginssym messtenom w mnohey sume a nasse prawo yako bolo uhodlo, potupily a na panske se prawo wzeli (JELŠAVA 1603); magister muže se odwolati na panskau stolicy a tu se wecz dokoná (CA 1676); sl. panstvi na nas mizernych komornikuv po 18 dni (roboty) nadhodilo, s tej techdy pričiny my se utikame a unižene a pokorne sl. pansku stolicu žadame, aby takoveto novoustanowene bremeno s nas komornikuw zhodit račilo (Z. SLATINA 1793 LP)
5. náb (o Kristovi, o Bohu) Pánov: wečera Panska gest swatost od sameho Krysta Pana vstanowena y wydana (AgS 1708); dominicus: Pánsky deň, neďelny deň, deň Paňe (KS 1763); -y prísl k 1: Búh k tej velikej krásy dal ji (panej) statek, z kterého žít móže pansky celý svúj viek (ASL 1701); basilice: paňský žjwy býti (WU 1750); po pansky prísl výraz k 1: čingíru sa též popili, tak sa po pansky hostili - to psota (PCh 1755); patricie: po pánsky (KS 1763)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PANSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
RADOŠINA, okr. TOPOĽČANY – 1×;
SOKOLNÍKY (obec PODHORANY), okr. NITRA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PANSKÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KURIMA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu