panovník, -a, mn. č. -ci m. osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou, napr. kráľ, cisár, cár; vladár, vládca: Zákonmi neobmedzený panovník je tyran. (Jégé) panovníčka, -y, -čok i panovnica, -e, -níc ž.: osvietená p. Mária Terézia;
panovnícky príd.: p. prestol, p-e žezlo, p. dvor; p. rod Přemyslovcov, p. dom Arpádovcov vládnúci rod;
panovníctvo, -a str. zried. panovnícka moc (Kal.)