panovanie -nia s.
panovanie -nia -ní s. 1. (i nad kým, nad čím) ▶ spravovanie krajiny, štátu, uplatňovanie (panovníckej) moci na istom území, územiach v istom čase, vládnutie, vláda, panstvo: slávne p. kráľa, konzulov; úspešné p. veľkomoravského vládcu; dlhé p. dynastie, egyptských faraónov; neslávne p. niekoho neúspešné pôsobenie niekoho vo významnejšej pozícii; za panovania kráľa Mateja Korvína prežívalo mesto svoj zlatý vek; pri počítaní období panovaní cisárov sa [mních, vzdelanec Dionysius Exiguus] zmýlil [Sme 1999] 2. trochu expr. ▶ neobmedzené uplatňovanie moci založené na tyranskom ovládaní celého spoločenského života, nadvláda: nacistické p.; p. mafií a despocia; za socialistického panovania boli iné postupy; za čias panovania komunizmu vychádzali iné noviny 3. trochu kniž. ▶ výrazné prevládanie istého javu, rozšírenie niečoho (v určitom historickom období al. časovom rozmedzí), prevaha, panovníctvo: ľudové názvy Bratislavy Breslava, Prešporok boli používané v čase panovania latinčiny; hrozné panovanie hladu [V. Šikula] ▷ ↗ i panovať
panovanie s. zastar. bytie, existencia: Ój, ňebuďem ja už maď glhuo panuvaňie (Prochot NB); Ňebuďe to mad už duhého panovaňá (Bošáca TRČ); Ani jeho mati nemala dlhé panování, prišli o majitek a zomrela potom (Rumanová HLO)