panovať nedok.
1. vládnuť (význ. 1, 3): za p-nia Márie Terézie; doma p-la žena rozhodovala
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný: p-úci spoločenský poriadok, v staroveku p-lo otroctvo
3. kniž. byť, vládnuť (význ. 5): v izbe p-l vzorný poriadok, v parku p-lo ticho
panovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok.
panovanie -nia -ní s. 1. (i nad kým, nad čím) ▶ spravovanie krajiny, štátu, uplatňovanie (panovníckej) moci na istom území, územiach v istom čase, vládnutie, vláda, panstvo: slávne p. kráľa, konzulov; úspešné p. veľkomoravského vládcu; dlhé p. dynastie, egyptských faraónov; neslávne p. niekoho neúspešné pôsobenie niekoho vo významnejšej pozícii; za panovania kráľa Mateja Korvína prežívalo mesto svoj zlatý vek; pri počítaní období panovaní cisárov sa [mních, vzdelanec Dionysius Exiguus] zmýlil [Sme 1999] 2. trochu expr. ▶ neobmedzené uplatňovanie moci založené na tyranskom ovládaní celého spoločenského života, nadvláda: nacistické p.; p. mafií a despocia; za socialistického panovania boli iné postupy; za čias panovania komunizmu vychádzali iné noviny 3. trochu kniž. ▶ výrazné prevládanie istého javu, rozšírenie niečoho (v určitom historickom období al. časovom rozmedzí), prevaha, panovníctvo: ľudové názvy Bratislavy Breslava, Prešporok boli používané v čase panovania latinčiny; hrozné panovanie hladu [V. Šikula] ▷ ↗ i panovať
panovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok. 1. (ø; zried. kde; nad čím, nad kým) ▶ (o panovníkovi) uplatňovať panovnícku moc na istom území, vykonávať vládu, byť panovníkom, kraľovať; syn. vládnuť: p. nad krajinou; anglická kráľovná Alžbeta II. panuje už od roku 1952; po Rastislavovi panoval na Veľkej Morave Svätopluk; Habsburgovci panovali v Európe takmer štyristo rokov; Poddaní ho musia poslúchať a on bude panovať v láskavom duchu. [M. Čierny]; Ušľachtilé sorty [viniča] k nám priniesli až Rimania, a to predovšetkým v čase panovania Marca Aurélia Proba. [I. Janota]; pren. panovanie nad sebou sebaovládanie 2. trochu expr. (nad kým, nad čím; kde) ▶ naplno uplatňovať svoj vplyv, pôsobenie; s prevahou spravovať; syn. vládnuť: p. nad stvorenstvom, nad celou zemou, nad životom a smrťou; ešte chýbal tvor, ktorý by panoval nad všetkým; ovládla ho túžba p. nad inými; v tejto rodine tvrdou rukou panuje matka; Druhá víla s diamantom na čele, ktorý jej žiaril ako najjasnejšia zornička, panovala nad všetkými studničkami [...]. [A. Habovštiak] 3. často v spojení s podmetom mienka, názor, presvedčenie rozvinutým vedľajšou vetou prívlastkovou (ø; kde) ▶ byť všeobecne rozšírený, uznávaný, platný, platiť: panuje presvedčenie, že umelci sú bohémi; vo verejnosti panovala mienka, že zásah policajtov v podniku nebol oprávnený; Všeobecne panuje názor, že zberom lesných plodov oberajú ľudia medvede o potravu. [Cs 2007] 4. kniž. (kde; v čom) ▶ (o javoch) veľmi výrazne sa prejavovať navonok; existovať vo veľkej miere, byť, prevládať, vládnuť: všade panoval čulý ruch; navôkol panovalo ticho a tma; panovala tam dobrá nálada; na oddelení, medzi lekármi panovala rivalita; v ich vzťahu veľká láska nikdy nepanovala; Okolo mramorového pamätníka s monumentálnym stĺporadím panoval pokoj. [M. Hvorecký] ◘ fraz. kniž. al. publ. rozdeľuj a panuj základnou taktikou nepriateľa je poštvať ľudí proti sebe, čím sa naruší súdržnosť skupiny, vďaka čomu môže ľahšie zvíťaziť
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy
prevažovať byť početnejší • mať prevahu • byť v prevahe • prevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú buky • kniž.: panovať • kraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvyky • dominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
panovať, -uje, -ujú nedok.
1. vykonávať vládu, byť panovníkom, vládnuť: p. nad niekým, nad niečím; za panovania Márie Terézie; pren. V kuchyni panuje tetka Katra (Janč.) rozkazuje; pren. p. nad sebou (Tim.) ovládať sa;
2. byť niekde obvyklý, bežný, vládnuť, jestvovať, byť (o javoch): V izbe panoval vzorný poriadok. (Vans.) V Jánošíkovej družine panovala svornosť a poslušnosť. (Al.) Do školy nemohli kuknúť, lebo tam panovala tma (Taj.) bola. Na verande panovala tichosť. (Vaj.)
panovať nedok. 1. vykonávať vládu, vládnuť: Ked Matej panuvau̯, bolo nie zle (Likavka RUŽ); Dakodi tu, aha, tod Valgata panovau̯ (Drienčany RS) F. Martin začíná zime panuvat (Hor. Súča TRČ) - začiatkom novembra sa začína zima 2. rozhodovať; rozkazovať: V osemnástom roku, keď bou̯ prieurat, preceda okresu už ňepanovau̯ dlho (Istebné DK); Ona bi kcela panovad nat šitkima (Petrovo ROŽ); Počas celéj vojni notár šetkím vládel, šetko išlo cez jeho ruki a jako scel, panuval (Dol. Súča TRČ); Tuná asnad bapka panuje (Val. Belá PDZ) F. chto cerpi, ta panuje (Markušovce SNV) - s trpezlivosťou sa veľa dosiahne 3. expr. byť, jestvovať, vyskytovať sa: Celí ďeň panuvau̯ vo mňe hňeu (Košťany n. Tur. MAR); Kelkie roke už medzi nami panuje takíto hriech! (Prochot NB); Veľká závisť panuje (Kriváň ZVO); Poton aj ďeťi prišli na svet, aj ton dome pokoj panuval (Dol. Súča TRČ); Kec con došél z vojenčini, chrípka dzedzine panuvala (Smolenice TRN); Fčil panuje inačí kroj jak volakedi (Brodské SKA); Dakedi to bars panovala špaňilka (Dl. Lúka BAR); Teras panuje choľera (Haniska PRE) 4. byť na osoh, osožiť: Voda vam panuje (Švermovo BRE); Ta možno hlop mi panuje (Spiš. Štvrtok LVO); S cmarom abo zo śmetanku, aľe s kvasnim mľikom mňe ňepanuje (Sobrance) F. čarunka ľem jednemu panuje (Studenec LVO) - jeden na výmenu dopláca 5. prinášať úžitok, zisk: Zlatňíctvo mu panuvalo (Ležiachov MAR); Tam pot horó najlepšie panuje ovos (Prochot NB)
panovať ndk 1. (o nadriadenej osobe) komu/čomu, nad kým/čím vládnuť, byť pánom nad niekým, niečím: rostiete množete se a naplniugte zemu a podmocznugte gy a panugte nad ribami morskymi a nad ptacztwem nebeskym; k žene rekl Buoh: pod moczow muže tweho budess a on panowati bude nad tebau (BAg 1585); panstwj gest, kde kdo panuge a mocz prawa ma (KoA 17. st); neswédčá bláznu rózkosse, any služebnkju, aby panowal nad knjžatama (KB 1757); cely swet poty se a pracuge w pomerkowány gedneho, ktery panuge, čloweka (PT 1778) 2. (o vladárovi) vládnuť, byť panovníkom: sylni Hectorowe neb Alexandrowe do času tez panugj (BV 1652); ten, genž w nebi kraluge a na zemi panuge, prissel owce hledage (CC 1655); Geho Gasnost Kralovska regiruje a panuge (CA 1709); tenere sceptra: panowati w kragine; imperim: krag w kterem cysar panuge (KS 1763); princ, genž po smrti (kráľa) ďeďične panowaťi mel, k kralowaňj temer nespusobnj bil (PT 1796) 3. práv v čom, na čom užívať majetok ako vlastník: gestly mne Pan Buch s tohoto sweta ta wezme, aby (vo) wsseczkem mogem statku moga manzelka panowala (s. l. 1683); in paternis meis bonis dominatur: (v) od otca pozostalich statkoch panuge (KS 1763); mam dom dobry otcowsky, (po) smrti gegj žaden nebude w nem panowat (PUKANEC 1771) 4. (nad kým, čím, koho) podrobovať si niekoho, niečo: detrectare imperium: nechťeti ňekoho panowati; occupare dominatum urbis: počati panowati w mesťe (KS 1763); Alžbeta za celi žiwot swug na to se winasnážela, aby nad susedmi panuwala (ŽS 1764); imperatrix Italia: nad ginimy panugicy Vlaska zem (LD 18. st) L. imperitare eqvis: na koňoch panowati (KS 1763) vedieť zaobchádzať s koňmi 5. (kde), v čom, nad kým/čím mať moc, silu, prevahu nad niekým, niečím: w Skalici gesste morowe powetry panuge (SENICA 1650) je mor; kdy gedowata nemoc panuge, ma sa pilne s tymto prasskem dom kaditi (RT 17. st); dewaternyk zloženy na swe zywelny, w nyžto (v byline) ohen panuge; elebor koren, w ňem ohen panuge (HL 17. st) je štipľavý; panowala wssecka psota y uskost nad nami (GV 1755); kde smrti tiň a žaden poradek ale ustawicny strach prebiwa a panuge (MS 1758) F. w nebi gedna reč panuge (GV 1755) vládne tam pohoda 6. kde, (na čom, v čom) uplatňovať sa, byť, jestvovať: vím o jednej pani, vieďa o ní mnozí, na kterej pani je veliká moc boží (ASL 1701); mnostwj uteklých (ľudí) z Persie do Alexandrie se bylo zehnalo, zde welika drahota panowala (VP 1764); roztržitosty, ktere mezy obywatelmy susednich dedjn strany chotara wznikaly a panowaly (BREZOVÁ p. B. 1768); gestli nedostatek drewa w takowém mjstě panuge (PH 1770); kupectvý v ňem (v meste) panuje (BR 1785) 7. (o pocite, sklone) kde, v kom čom, nad čím ovládať celkom niekoho, niečo, ovplyvňovať správanie niekoho: w čloweku hrich panowaťi nemuže (TP 1691); wjdý rozkosse telesne panowati wsudy (SK 1697); picha, zawist, neswornost tak niny panuge (KK 1709); pychu nikdy w mysli twég panowati nezanecháwág (KB 1757); s Bohem spogeni panuge nad hrichy (SS 18. st) F. kdo se ti slowem, na skutkem k službam komanduge, odegdi preč marnost w nem panuge (GV 1755) je márnivý; -ávať frekv k 7: bídi a trápeňá, které w manželstwu panuwáwagú, dwognásobné sú (BN 1796)