Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

panovačný príd. kt. sa usiluje ovládať iných, pánovitý: p. človek, p-á povaha;

panovačne prísl.: správať sa p.;

panovačnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
panovačný; panovačne prísl.; panovačnosť ‑i ž.

panovačný -ná -né 2. st. -nejší príd.

panovačný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ z pocitu vlastnej nadradenosti rázne, neústupčivo presadzujúci svoju vôľu, usilujúci sa ovládať iných, rozkazovačný; svedčiaci o tom: tvrdohlavý a p. muž; bol egoistický, podozrievavý a p.; mať prchkú a panovačnú povahu; odísť kvôli panovačnému správaniu nadriadeného; stáva sa zo dňa na deň panovačnejšou; Tvrdá realistka, panovačná, papuľnatá, nijaká žubrienka. [R. Brat]; [...] s prekvapujúcou rozhodnosťou [kapitána] umlčala prenikavým, panovačným pohľadom. [D. Mitana]

diktátorský (i expr.) založený na neobmedzenej moci jednotlivca al. jedného (obyč. politického) subjektu; svedčiaci o diktatúre, diktáte • autokratický: diktátorský, autokratický štátsamovládny: samovládny systém, vodcadespotický: despotická vláda, mocpanovačnýautoritatívny: panovačný otec; panovačné, autoritatívne správanie


panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaharozkazovačnýrozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľkyveliteľskýgenerálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správanímautoritatívnyautoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovaniedespotickýdiktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otecimperátorský: imperátorský postojzastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci


rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúcirozkazovacíprikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónompanovačný: byť panovačnýmimperatívny: imperatívny podtón prejavuveliteľskýgenerálsky: veliteľská, generálska povahazried. sekantný

p. aj panovačný, prísny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

panovačný príd. majúci, prejavujúci záľubu v rozkazovaní, pánovitý: p-á povaha, p. tón, hlas; Bola svojej hlavy a panovačná a nás mäkkých, poddajných ľahko podmanila. (Jégé);

panovačne prísl.: Meria ho panovačne. (Ráz.) Panovačne mu rozkáže... (Heč.);

panovačnosť, -ti ž.

panovačný príd. majúci záľubu v rozkazovaní: Nesmiež bit takí panuvační! (Likavka RUŽ); Bola to žena velice panovačná (Bánovce n. Bebr.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu