panghart, pankhart -a mn. -i/-y m. hrub.
1. dieťa nemanželského pôvodu
2. nadávka (dieťaťu): ty p. nepodarený;
panghartský, pankhartský príd.
panghart, pankhart -ta pl. N -ti I -tmi m.
panghart, pankhart -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hrub. ▶ hanlivé označenie nemanželského dieťaťa (často v nadávke i o dieťati vôbec): nechcený p.; vykrikoval, že pankhartov živiť nebude; ty nepodarený malý p.!; podaktoré spolužiačky jej nepekne vraveli, že je p. 2. pejor. ▶ kto sa správa, koná nepoctivo, nečestne (obyč. ako nadávka); syn. naničhodník, lotor, lump: p. zlodejský; ten starý vypočítavý, naničhodný p.!; zmiznite, pangharti!; podvádzaš, ty p.!; Ach, dočerta, pomyslí si Carmen, to mi tí pangharti na lampárni nepovedali a ja som sa prilepila na tohto oťapeného doktora. [A. Baláž] ▷ panghartka, pankhartka -ky -tiek ž. k 1 zried.: hnusná p.; Advokáti sú supi a urobia ťa potomkom panghartky, teda bez nárokov. [LT 2001]
pankhart ↗ panghart
panghart1, pankhart1 -a mn. N -i m. ‹n›
1. hrub. nemanželské dieťa; dieťa všeobecne
2. hrub. naničhodník, lump (nadávka aj dospelým);
panghart2, pankhart2 -u mn. N -y m. ‹n› polygr. slang. chybná sadzba začínajúca stránku krátkym riadkom
pankhart1 → panghart1
pankhart2 → panghart2
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
pankhart p. dieťa 1
panghart, panchart p. pankhart
pankhart i panghart (nár. i pangart i pankart i panchart), -a, mn. č. -i/-y m. i pankhartča i panghartča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čiat/-čeniec str. niž. hovor. hrubá nadávka dieťaťu, najmä nemanželskému: Žena pobehlica, nestará sa o nič, ani o toho svojho pankharta. (Jégé) Notárovho pangharta chováte, to Eva Hlavajová s notárom mala. (Urb.) Prečo mám nepodarených pangartov? (Al.) Dutkuline pangarty, každé od iného otca... (Jégé) Čo to za pankart zrodil sa z ich lásky. (Len.) Panchart akýsi, takto mi odpove dal. (Tal.) Choď si do svojho, pankhartča. (Heč.);
pankhartský i panghartský príd.: šklban pankhartský (Fel.)
panghart i pankhart m. (pankart, panhart, pangart, panchart, paňchart, pargant, pargart, parchant) 1. expr. nemanželské dieťa: Jenno jej ďieťa je panghart (Návojovce TOP); Ešťe pret sobášom poroďila pangharta (Hliník n. Hron. NB); Už má dvoch panghartvo a ešče bi sa chcela aj vidac (Prosné PB); To dziéta za to nemóže, že nepozná svojjého tatka, teda že je panghart, tatko mu spadóv z hlúba (Šípkové PIE); Aňi rog ňebola f službe a prišla domó s panghartom (Lapáš NIT); Ket śe vidavala, ta mala uš teho parchanta (Kvačany PRE); Mala pankarta z vojakem (Ratvaj SAB); pangart (Bobrovec LM); panghart (Bošáca TRČ, Rozbehy SEN); paňchart (Brodské SKA) 2. expr. nadávka nezbednému dieťaťu: Takí pangart pľuhaví, či ťi ma počúvou̯?! (Košťany n. Tur. MAR); To tie parganti skvasiľi našu zahradu! (Dol. Lehota DK); Vi pangharťi, prečo sťe pusťili kravi do geťelini! (Návojovce TOP); Takí panghart a von bi ma tu sťev diriguvať! (V. Maňa VRB); Nat parchantom sa musí človeg zdržat (Králiky BB); Zas pangharťi buľi na úhorkách! (Mur. Lehota REV); Zaz mi dagde ujšól tot parchant! (Slavošovce ROŽ); Maťer ho ňemala mať, pangharta, len čo neplechu robí! (Kubrica TRČ); Ale šag_e to len takí panghart, šadze do šetkého lezé (Bzince p. Jav. NMV); Ňenadávajťe mu do panghartóv, ón za maťer ňemóže! (Lapáš NIT); Jak si možeš dat roskazovat ot takého paňcharta?! (Sotina SEN); Já teho pancharta rostrhnem jak žabu! (Jablonové MAL); Treba uš kupovac zas štirom pargartom, to mi treba! (Hranovnica POP) F. ked obrodzí lampart, napije sa každí panchart (Jur p. Brat. BRA) - bude veľa vína 3. expr. malý hnevlivý človek, malý vzrastom: Ti parchant, dokedi ma budeš takto podkušovať! (Chlebnice DK); Mau̯é to biu̯o, (vodník) takí paňchart (Brodské SKA) 4. zdeformované, zle vyvinuté teľa: panghart (Zem. Lieskové TRČ) 5. plodina, ktorá vznikla krížením: Je tu moc panghartóu (Vaďovce MYJ); Kosa sa toho ani nechicila, to ostalo stát pri brázde takí pangharti (Modranka TRN) 6. divý výhonok na kukuričnom steble, zálistok na viniči: Uš son šecke pangharťi vilámau̯, aľe ostatnuo son ešťe nahau̯ tak (Pukanec LVI); Keď buďeťe kukuricu okopávať, potom tie pangharti povitrhujťe (Martin n. Žit. ZM); Ideme lámat panghartóv (Šurany NZ); S kukurice treba odlámat panghartóu (Vaďovce MYJ); Kukurica už má moc panghartóv (Trakovice HLO); Keď vinohrad zláme, potom viháňá panghartóv ten prút a tí pangharti sa mosá oblamuvať (Lapáš NIT); Ale ščúl uš sú také kukurice, čo vóbedz ani nemajú tích panhartóf (Igram MOD); Viu̯amovali paňcharti (Brodské SKA); panhart (V. Bielice TOP) 7. záhradná rastlina, bot. kapucínka väčšia (Tropaeolum majus): panghart (Mor. Lieskové NMV) 8. vodorovná latka na streche, ktorá sa pribíja na časť strešnej krokvy na náložník: panghart (Nitr. Hrádok NZ) 9. nevyvinutý vred: paňchart (Brodské SKA) 10. poldecová fľaštička s úzkym hrdlom na pálenku: Na páleno boli také visoké flaški; grajcarki boli pou̯decové, volali ih aj pangharti, lebo boli malé (Sila NIT); panghartský príd. k 2 : Vášho ancikrista pancharckého! (Kuchyňa MAL)
pankhart [-nk(h)-, ng(h)-, -n(c)h-; ping-] m nem 1. nemanželské, nelegitimné dieťa: dicens: zraczo, tiahni odtad, smyechota ludska, lebo za tebuow y pred tebuow pangarti ((BYTČA) 1586); pana Esterhaziho panghartu trykrate f 54 (ZVOLEN 1615); kdo rozwazuge swazek we krstu učyneny, biwa z radne splozeneho učynen pankhartem (ŠV 1675); nothus: panchart, neprawy syn (KS 1763); w sskótskem králowstwi Maria měla gednoho bratra panharta (ŽS 1764); spvrius: pankhart (CL 1777) 2. (o chemickom prvku) nepravý: antimonium gest pankart Saturni (OCh 17. st) 3. pejor (v nadávke), bastard, nemanželské dieťa: Letowanecz zdaleka wykrykowal na pana Kozmu, ze gest pankhart (SKALICA 1662); ty geden s. v. huntzfuth, z nečisteg lože pingart (MARTIN 1731); Esztergalos Mihaly Pintirkinu dceru Zuzanu pingartom bil nazwal (KRUPINA 1734); (p. Záturecký) nadával pankharti mnissti a mnisstence (ZÁTURČIE 1755); počkag, ty pankhart, nas Dyuro ty wssecku ssticu wissklbe (PONIKY 1794); -ský, -ový príd k 1: spurius: panchártsky syn, chlapec (KS 1763); zrocenost pangartská a rozpustené wichowány ukrutnost do wtipu geich (mládencov) zasčypilo (PT 1778); pankartské djtě s tim prigménjm se naznačj, které geho chowagjcýho otec aneb matka giž dala (SO 1785); k 3: (o prúte) nenesúci ovocie: spadonicus: neplodny, panchartowých prutúw; coliculus: panchártsky prútek, ratolesti (KS 1763); -ík dem k 3: (o chemickom prvku) nepravý, imitovaný: bismutus et marcasita gsu czinu pankartjkowe a bywagu skrze tincturu v zlato učinene (OCh 17. st)