pankáč -a m. hovor. prívrženec hnutia punk s nápadným výzorom a anarchistickými sklonmi;
pankáčka -y -čok ž.;
pankáčsky príd.: p-a skupina
pankáč, punkáč [pan-] -ča pl. N -či m.
pankáč -ča pl. N -či m. hovor. 1. ▶ spevák al. člen punkovej skupiny, punkový hudobník, punker: starí pankáči to roztočili na pódiu i pod pódiom; tento bývalý pankáč dokáže spievať na doraz vo všetkých polohách [Týž 2006] 2. ▶ vyznávač punku, hudobného a životného štýlu, často nápadný svojím výstredným zovňajškom, oblečením, účesom (tzv. kohútom al. čírom) a nekonvenčným správaním, punker: mladý, drsný p.; hrať sa na pankáča; V rohu, ktorý zaujala grupa pankáčov, je ako vždy plno revu. [G. Murín] ▷ pankáčka -ky -čok ž.: pravá p.; Vyzerala ako bezočivá pankáčka s tou odpornou náušnicou. [A. Baláž]
pankáč -a m. (pankáčka -y ž.) ‹a› hovor. panker;
pankáčsky príd.: p-e hnutie