Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

pani G D L -ej A -iu I paňou mn. -ie -í -iam -ie -iach -iami ž.

1. v min. žena vznešeného pôvodu al. vyššieho spoloč. postavenia: hradná p., čachtická p.;

pren. je z nej veľká p. stala sa namyslenou

2. v min. zamestnávateľka: slúžka a jej p.

3. vlastníčka, majiteľka: auto zmenilo p-iu; domáca p. a) majiteľka domu, bytu al. žena, kt. vedie domácnosť b) hostiteľka

4. označenie vydatej al. (staršej) dospelej ženy: vošla jedna p.; nech sa páči, mladá p.; pomôž tej p-ej!

5. hovor. manželka: jeho p. nie je doma

6. neskl. mn. N i -ie označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu ap.: p. Komorová, navštíviť p. doktorku; p-i učiteľky, p-ie učiteľky

7. súčasť (starších) titulov a oslovení: veľkomožná p., milostivá p.

byť svojou p-ou byť nezávislou; expr. jedna p. povedala je to asi vymyslené;

panička -y -čiek ž. zdrob. k 4 obyč. pejor.: mestské p-y

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pani G, D a L ‑ej A ‑iu I paňou mn. ‑ie ‑í D ‑iam A ‑ie L ‑iach I ‑iami, pred menom, titulom ap. neskl. i mn. ‑ie ž.; panička ‑y ‑čiek ž.

panička -ky -čiek ž. zdrob.

panička -ky -čiek ž. 1. expr. ▶ dospelá (vydatá) žena, pani: šarmantná p.; zoznamovať sa s mužmi a ich paničkami manželkami; Keď som zistila, že Michalokrem mňa ešte niekoľko vydatých paničiek, hneď som s ním skončila. [J. Heriban]
2. expr., často pejor. ▶ žena, ktorá si potrpí na vzhľad a luxusný život; jemnocitná, okázalo distingvovaná žena: mladá, bohatá, majetná p.; mestské paničky; obliekať sa ako p. nosiť elegantné šaty, výrazne štýlovo sa obliekať; stala sa z nej nóbl p.
3. hypok. ▶ vlastníčka (obľúbeného) domáceho zvieraťa, majiteľka: pes ostal bez paničky; kocúr hľadá paničku; prihováram sa psíkovi, kde máš paničku, stratil si sa?

panička p. pani 1


pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, ženadáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámoulady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňaseňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpaniobyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľkazastaráv. al. pejor. chlebodarkyňahovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť oblokyexpr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčkamajiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

panička, -y, -čiek ž.

1. hovor. dnes často pejor. vydatá žena, pani z meštiackej spoločnosti: paničky v kožuchoch (Zúb.); Paničky blahosklonne prijímajú tieto pozdravy. (Ondr.)

2. zastar. mladá žena: dvanásť vodných paničiek (Dobš.); Povedajú starí ľudia o zakliatej paničke. (J. Kráľ)

panička ž.
1. zastar. vydatá žena, pani z meštiackej spoločnosti: Moja sestra chodzela paňički obsluhovac (Teplička n. Váh. ŽIL); Já, nech je panička jak sce, já iden domo a ráno príndem umit (Ružindol TRN); Došli paňička: Pjekňe to vitrhajte po_tima hu̯avama! (Mokrý Háj SKA)
2. expr. (mestská) žena nenosiaca ľudový kroj: Ke_com šla fše sem-tam do Kubína, popozerala som sä na tie paňički (Párnica DK); Kod zbadali, že_e gazda Čelovčam, obhŕkli ho zo šeckech strám a roznosile (čerešne) paňičke okamihu (Čelovce MK); Tí staršé panički sa jednajú, nuž už aj spuscíme (Modranka TRN); Rano tu idu jakiśka, paňički, taki paňe (Sobrance)
3. čiast. snitr a jtrenč, záh bábika na hranie: Už má ďesaď rokou, ale ešťe sa hrá s paňičkami (Návojovce TOP); Zme sa hrávali na prodávaňí, paňički sme si robili (Stupava BRA); Zme si šili šatečki na paňički (Ivanka p. Dun. BRA); paňička (Bošáca TRČ, Štefanov SEN)
4. hore prečnievajúca časť doštičkového štebľa na vozovej rebrine: Na vrchnej čásci drúška je odrezaních na visunucí asi štiri cantimetre, volajú sa paňički tito konce (Štefanov SEN)
5. turč, vsl poľná rastlina s veľkými červenými kvetmi, bot. mak vlčí (Papaver rhoeas): Kukučki volame tiž i paňički (Torysa SAB); paňička (Necpaly MAR); paňički (Šar. Dravce SAB, Niž. Hutka KOŠ)
6. druh spevavého vtáka, zool. sýkorka belasá (Parus caeruleus): panička (Ban. Štiavnica)

panička ž (mladá) vydatá žena: politug nebe tech paniček prerozkošných (PV 1637-45); popky a lutky, kterjmi se figurugi paničky (SP 1696); Martin Delrio wiprawa o gednim mladencu, obiwatelowi ze zemenskeho rodu, že on se bil zamilowal do gedneg paničky; Mária wzala cinbal a paničky lidu izraelskeho powolala, abi prespewowaly (SJ 18. st); domina: panička (PD 18. st)
F. powedel, že tu paničku na mlgeko obratil (KRUPINA 1740) priviedol ju do druhého stavu

Paňička Paňička
panička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) panička
G (bez) paničky
D (k) paničke
A (vidím) paničku
L (o) paničke
I (s) paničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) paničky
G (bez) paničiek
D (k) paničkám
A (vidím) paničky
L (o) paničkách
I (s) paničkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu