panština -y ž. hovor. pejor. panské spôsoby, správanie, povýšenosť: sekať, strúhať p-u
panština -ny ž.
panština -ny ž. 1. hovor. pejor. zastaráv. ▶ čo je príznačné pre pánov, vyššie spoločenské vrstvy: nenávidel panštinu; ustrice sú nad všetku pochybnosť panština ako hrom [P. Karvaš]; Panštiny sa ti zažiadalo, ty kraviar... [K. Lászlová]; Oči mu klali všetky veci, ktoré, ako vravel, zaváňali panštinou. [L. Ballek] 2. i hromad. hovor. pejor. zastaráv. ▶ osoba, osoby z vyššej spoločenskej vrstvy: burcovať proti panštine; Žobrák, a aká panština! [P. Jaroš]; Kde sa vzala, tam sa vzala, zrazu len stála predo mnou vysoká chudá pani. Panština nad panštinu! Biele rukavice a na remenčekoch držala zo troch psíkov. [Ľ. Zelienka]; jeho [politika] agresívne hulvátstvo nápadne pripomínalo štýl nafúkanej panštiny [Sme 1999] 3. zastar. ▶ (v období feudalizmu) povinné odrábanie poddaných na majetku pána, robota: tvrdá p.; zrušenie panštiny; poddaní odrábajúci panštinu ◘ fraz. sekať panštinu správať sa povýšenecky
panština p. povýšenectvo
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
panština, -y ž.
1. pejor. spôsoby, chovanie ako u pánov, panská povýšenosť: hovor. chytá sa ho p.; nakaziť sa p-ou (Čaj.);
2. zastar. robota poddaných na panskom: panštiny starej jarmo kruté (Jes.)
panština i panštizna ž. (pánšťina) 1. expr. páni, panská spoločnosť: To je samá panšťina, ani néďi medzi nich! (Revúca); Ket sa dohrnuli medzi tú pánščinu dzedzinári, tí to tam aš rostočili (Červeník HLO) 2. pejor. panské spôsoby, správanie, povýšenosť: Chiťila sa ho panšťina (Necpaly MAR); Oťiec sa velmi jeduje na ňu, že tá jej pánšťina hu priveďie na psí tricciatok (Návojovce TOP); Velká sa ho chicila panščina (Bošáca TRČ); Misleu̯ na pánšťinu, keď bóu̯ úranňíkom (Bánovce n. Bebr.); V mesce to taka sama paňščizna, naš človek śe tam dobre ňečul (Babin Potok SAB) F. rát strúha pánštinu (Hliník n. Hron. NB), pánšťinu seká (Lapáš NIT), reže veľku paňščiznu (Markušovce SNV) - má panské spôsoby 3. zastar. robota poddaných na panskom majetku: Podaní museli odrábať pánšťinu (Hliník n. Hron. NB); Poton ich núťili na tú pánšťinu (Sebechleby KRU); Panšťina trvala aj tri dňi do ťížňa (Králiky BB); Naši praocove zuťekali do Turca, keď bola panščina kruta (Riečnica KNM); Pánščina ked ešče volakedi bola, hajdúh zvolával ludzí na grófové robit (Dechtice TRN); Plano bulo, ked bula panščizna, bo trebalo chodzidz robotovac (Chmiňany PRE); Kediśka davno śe robilo na paňśčiźňe (Dl. Lúka BAR) 4. zried. panský majetok: Dakedi to šicko paňśčizna bula, šicko grofske bulo (Záhradné PRE)
panština, panščizna ž povinná pracovná povinnosť voči zemepánovi al. vrchnosti, kt. bolo niekedy možné nahradiť aj formou poplatku: ga, poddany urečzyty Drost Andras spolu y z ginymy poddanymy swe welike krywdy prednasyme od nasseho založnyho pana, že se gesste tegto zymy musyme roskapaty, nebo neslychanu odnykut pansstynu s namy wykonawa (D. STRHÁRE 1707); mlinarowi tych pget zlatych, kterych bi mal za panssčinu tohto roku platit, sem odpustila (ORLOVÉ 1745); nekedy y w nedelu pansscynu pracowitu musime odbiwat (LIPTOV 1766) manuálnu, nepeňažnú; pansstinu z hotowima penazmi sme odplaczaly (H. VESTENICE 1769); zbiwame nasseho pana s pančiznu, chodiwame na panske na wsseligaku pansku robotu (ORTUŤOVÁ 1772)