Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pamätať i pamätovať nedok. (pämätať, pometať, pomatať)
1. csl uchovávať v pamäti, mať na pamäti: Veď ja starí mľin pämätám (Ležiachov MAR); Starší to pometaju (Detva ZVO); Ako ja pomätám, teh dávňašnech časieh mávale zme obliečke na duchne s farbiarčine našitej (Čelovce MK); To, śo sä mi dňes stálo, to si veru buďen dobre pamätovaťi do koncä života (Kokava n. Rim. RS); Moj stari ocec si to ešče pomatal (Rosina ŽIL); Šag boli aj tuto vinohradi kedisi, ale já to už nepomatám (Podolie NMV); Ani starí ludí nepamatajú takí ladovec (Lukáčovce HLO); Já to dobre pamatám (Dobrá Voda PIE); A ket to ja už ňebars tag dobre pametam, že co to un mi eśči hvarel (Krivany SAB); Mladu ňevestu cahaľi za vlasi, žebi pametala, kedi bula čepena (Rankovce KOŠ); Posadzil me učiteľ do peršej lavki, uš toto aňi ňepamätam s kim (Brezina TRB)
F. pameta pes, chto mu slaňini rucil (Dl. Lu̯ka BAR) - na preukázanú láskavosť sa nezabúda
2. myslieť na niečo (s istým zámerom): Pametaj, že tá ešťe príďe od oca otpítať (Dol. Lehota DK); Na oca braťia ňepomätaľi (Selce KRU); Ňepamätaľi čag na to, že móže ešťe príťi naspet (Bystrička LUČ); Aj na kostel (v záveti) pamatuvala (Bošáca TRČ); Husáru, pamataj aj su̯ávu nebeskú! (Jablonové MAL); Pametaj, že i ti raz budzeš stari! (Dl. Lúka BAR)
F. pamataj na vracof! (Kátov SKA) - nezabudni sa vrátiť!
pamätať sa nedok. (pemetať sa, pometať sa, pomatať sa)
1. csl uchovávať v pamäti: Ja̋ sä na to ňepamätám (Žaškov DK); To bolo pret tromá rokmí, to sa pemetám dobre (Kráľ. Lehota LM); Na túto povodeň sa dobre pemetám (V. Uherce TOP); Pomätám sa veľa, čo som robiu̯ za starích časov (Hor. Lehota BRE); Na šitko se ona pamätá (Kobeliarovo ROŽ); Nepomatám sa na to (V. Rovné BYT); Aj sa nato pamatáte, jako sa to robiévalo? (Dol. Súča TRČ); Do hór, jako sa pamatám, sme chodzili často (Dobrá Voda PIE); Nékedi biu̯o aj velice zima, no ale teda zas takto nebívalo, to sa nepamatám (Mokrý Háj SKA); Ra_śme śe vibraľi na kozare a oteďi śe pametam, že som ňihda teki kozar maśľar ňevźala (Sokoľ KOŠ); Išče še pametam na toto, jag ja začala chodzidz do školi (Brezina TRB); pometac śe (Jasenov HUM)
2. neos. čiast. vsl spomínať si: Ňepameta śe mi, že jak to śe volalo (Záhradné PRE); Aľe śe mi ňepameta, jak to bulo (Sokoľ KOŠ); Joj, ta tomu śe už ňepameta, jak to dakedi češko śe žilo (Žalobín VRN)
pamätať si nedok. i pamätovať si nedok. zried. (pämätať si, pemetať si, pomätuvať si)
1. strsl, zsl zachovávať, v pamäti: Ja som sama tam ňebola, bolo náz viacej, to si tak pämätám (Ležiachov MAR); To ňišt, aj kec com starí, zato si viac pametám (Návojovce TOP); Tag ja si na ňu veľmej dobre pamätám (V. Lom MK); To si veru buďen dobre pamätovaťi do koncä života (Kokava n. Rim. RS); To šecko si ale ešte dobre pamatujem (Val. Belá PDZ); Je tomu ďeväť zím, chto bi si to toľko pomätuvau̯ (Kšinná BÁN); Uš si do ščilku veru ani nepamatám, že po kolko to masso predávali (Kostolné MYJ); Pamatám si šag, jako chodzili pltári (Sv. Peter p. Váh. HLO); pemetať si (Lipt. Peter LM)
2. mať na pamäti, myslieť na niečo: A pamätaj si moje slovo, šetko sa splňí, ako vrävím! (Jasenová DK); Dobre si pamätaj, že si na ťebä ešťe spomenú! (Čičmany ŽIL); A toto bi sťe si mali pamataď až do smrťi! (Lapáš NIT)
pamätovať p. pamätať
pamätovať si p. pamätať si
pemetať sa p. pamätať sa
pemetať si p. pamätať si
pomatať p. pamätať