palota -y -lôt ž. zastar. al. expr.
1. parádna sieň, sála
2. palác
palota -ty palôt ž.
palota -ty palôt ž. ⟨maď. ‹ gr. ‹ lat.⟩ arch. al. expr. 1. ▶ väčšia priestranná miestnosť, sieň, dvorana: hlavná p. paláca; Prešli z pitvora do hlavnej paloty s kozubom a dlhým stolom. [J. Červenák]; Nakoniec sa všetci páni postretali v najkrajšej palote na Oravskom zámku. [A. Habovštiak] 2. ▶ honosné, veľkolepé šľachtické al. panovnícke obydlie, sídlo, palác: Potom si sadol [Popolvár] na zlatého tátoša a skokom pred kráľovskú palotu. [O. Sliacky]; Tu hľa, vľavo je palác [...], voľakedy pyšná palota z bieleho mramoru, dnes skromná zrúcanina. [Rb 1985]; pren. Murovaná palota z červeného smreka a mramoru, postavená nie hocikde. [LT 2000] okázalé luxusné obydlie
Palota -ty ž.
obec na východnom Slovensku v Medzilaborskom okrese východne od Medzilaboriec;
Palotčan, Paloťan -na pl. N -nia m.;
Palotčanka, Paloťanka -ky -niek ž.;
palotský -ká -ké príd.
palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestí • kúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúria • kaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ
p. aj kaštieľ
palota 1. p. sála 2. p. palác
sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné al. spoločenské podujatia • sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieň • aula (slávnostná sála): univerzitná aula • amfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) • zastar. al. expr. palota (parádna sála)
palota, -y, -lôt ž. (maď.) zastar. palác: Prešli dolu ulicou, kde stála palota viceišpána. (Tim.)
palota ž. 1. csl expr. zried. veľký dom, veľká reprezentatívna budova, palác: Súd mali f paloťe (Návojovce TOP); Postavili si noví dom, takí ako královská palota (Sebechleby KRU); F také palote bívá ani kaštial (Jelšava REV); To neni dom, to je palota! (Šurany NZ); U paloce žila bars šumna kraľouna (Lastomír MCH) 2. bývalý župný súd, sídlo župného súdu: V Nitre bola palota, tam patrili aj Siladice (Siladice HLO) 3. sieň, dvorana, sála: F paloťe na zámku je ťeraz obrazáreň (Králiky BB); palotka ž. zdrob. expr. k 3: Šag zme už f palotke (Blatnica MAR)
palata p. palota
palota [palo-, pola-] ž, pilat m 1. dvorana, miestnosť v kaštieli, zámku ap.: ruže z papiera delane, ktere na polate byly (LIKAVA 1627); do pilatu dwere s panti zeleznimi (BÁNOVCE n. B. 1663); w polate geden fogassek sprosty (NEMŠOVÁ 1691); to wyprawowanj w nasledugycych swetlicach se stalo: totižto w pallotie welkeg, w pallotje maleg (DUBNICA n. V. 1722); na horneg palotye tehoz domu Hidwigowszkeho (BECKOV 1729) L. obedny palota (DUBNICA n. V. 1720) jedáleň 2. zámok, kaštieľ, palác, väčší dom: pod slameným dachem s pokojneším duchem najdeš odpočinutí než v palote slávnej (ASL 1652); to ge twug dom, twa palota a co u tim dome on (Boh) na twe obweseleni zhotowil se ani gazik wislowit nemože (SJ 1770); lže, kdo mlúví, že švárnosť jen v palotách bíva (BR 1785); kralowna s teg palotj udelala kostel slawnj (Káz 18. st); palotný príd: stolyk palotny 1, armarya w stene zaprawena (M. JÁN 1687)
polata p. palota
polatný p. palota