palatín -a m. najvyšší kráľovský úradník vo feud. Uhorsku, zástupca kráľa
palatín [-t-] -na pl. N -ni m.
palatín [-t-] -na pl. N -ni m. ⟨lat.⟩ hist. ▶ (v období od stredoveku do polovice 19. stor. v Uhorsku) najvyšší krajinský zástupca v štátnych záležitostiach, správca kráľovského dvora; syn. nádvorný župan, nádvorník: krajinský, kráľovský p.; ujať sa, vzdať sa úradu palatína; byť zvolený za palatína; uhorský p. a prímas Juraj Selepčéni; panovník daroval panstvo a hrad palatínovi; námestie pomenované po slávnom palatínovi Jurajovi Thurzovi
palatín -a m. ‹l› hist. (od stredoveku do 19. stor. v Uhorsku) najvyšší dvorský úradník, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska;
palatínsky príd.
palatín, -a m. hist. najvyšší kráľovský, neskôr krajinský úradník v Uhorsku;
palatínka, -y, -nok ž. hovor. manželka palatína: uhorské p-y (Kal.);
palatínsky príd.: p. súd;
palatínstvo, -a str. úrad palatína
palatín, palatínus m lat najvyšší kráľovský, neskôr krajinský úradník v Uhorsku, zástupca kráľa: tohože dne wiwoleny gest na vrad aneb za palatinusa wsseho kralowstwa Wisoce Vrozeny a Oswiceny pan a pan Stephanus Yliežhazy, pan nass, tohože cžasu sprawedliwy, milostiwy a dobrotiwy (RUŽOMBEROK 1605); pan vicepalatinus pan Benjczky Martin dnesni den prisel sem do Niznjey Vsj ku opatrenj chotare medczj Geho Osvjczenosti pana palatinusa, medczj panj dedjnczov (N. VES 1612); ssmykownycza od Hertzogh Matthiassa darowana p. palatinowy no 1 (LIETAVA 1630); krála wolá strany wrchne: dwa arcybyskupowe, byskupowe patnást, palatynowe, zemane (KrP 1760); nepřjtelstwj se začalo skrze palatýna Kado (SH 1786); -ov príd privl: pana palatinusoweg čeladi (S. ĽUPČA 1662); -sky príd: nassy wuly a mocy panskau, ano tež y palatinsku k tomu sme priložily (JELŠAVA 1656); z mandatu a rozkazem palatinuskim nawraticze se (SKALICA 1723)