pak čes
I. prísl vyj. časovú následnosť deja, potom: prosila manželka, aby s now wstupil do domu. Pak mluwila pred nym, žie gey bil obrus zhinul (S. ĽUPČA 1582); Macko Poliak polozil pak poslednie penize (BÁTOVCE 1605); kdy pak čas wozeny hnoga pryde ((BYTČA) 1716); umiragicy pak rekel: gest nesmrtedlna dusse (MC 18. st)
II. spoj prir
1. vyj. zlučovací vzťah, a ďalej, tiež: pole Marcus Istwanowe iedno ytro zemy, niže pak pole Kukukowe pol ytra zeme (JELŠAVA 1566); (f. 2, d. 57), kteressto wyberczy dal panum czechmistrum, resstantie pak, ktere zustawaly, ty se daly exactorowy (ŽILINA 1611); otec zawesil se tu noc na ssybenicu mestsku, matka pak timže nožem, s kterym syna podrezala, y sebe sameg krk podrezala (SK 1697); gedny dwere z čapow snaw, druhe pak wilamal a dnu do sakrestie wessedsse penize won wingesel (D. KUBÍN 1733); k noham padame V. Velkomožnosti, deklarujice se, že pre panštinu sme juš do velikej bidy upadli, mnozi o svuj statek prišli, nyni pak 13 ludi oziabnutych na nohy leži, v tom se utikame a za pomoc žadame (VRBICA 1772 LP)
2. vyj. odporovací vzťah, ale však: Griger Michlik niekedy nass spoluobivatel, na ten czas pak w Scytniku przebiwagiczy (JELŠAVA 1572); autem: pak, ale (VT 1648); nagemnik, opustiwsse stado precz utieka, wlk pak po sweg wuli dawj owečzkj a zabiga (KT 1753); nebo prytel na wssecko neposlucha, pochlebnik pak we wssem poslussny gest (MC 18. st)
3. vo vylučovacom súvetí je súčasťou dvojčlennej spoj či pak, anebo pak: giž newym, z porucženy li to W. Oswicenosti se stalo, čzi pak tokaysky praefectus sam od sebe to včinil ((BYTČA) 1615); Login kazal mi w tegto doline až po wodu past, cži pak iako, to newim (V. ZÁLUŽIE 1617-19); yalowice ryssawa, kteružto buducne bude powinowata syrotě nawratiti, anebo pak fl 6 (ZVOLEN 1633)
III. čast
1. pripája aktuálny výraz: pro lepssi pak gistotu a pokoy toho wsseho dali sobe do mestkich knich zapsati (S. ĽUPČA 1597); to pak pro lepssy duowereny in protocolon daly sme zapsaty (SLIAČE 1635); ten pak list, yaky maju zemansky, ani jim neprinaleži (ČASTKOV 1732)
2. zdôrazňuje platnosť výrazu obyč. v spojení zejména pak, potom pak: Badincy wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly, zegmena pak na Polyankach ((ŠTIAVNIČKA) 1676); lotrowya na hrdle prysne byly trestany, gmenowite pak takowy obzwlasstny zbogniczy kolom, kolesom aneb hakom magy trestany bity (LIPTOV 1713); potom pak budúcýmy dnj, totjžto w posťe, nastane čas zármutku (MP 1718); (Hadixa) potem pak v sporý plač sa pusťila (BR 1785)