pajác -a m.
1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu
2. bábika s komickým výzorom, panák: drevený p.
pajác -ca pl. N -ci m.
pajác1 -ca pl. N -ci m. ⟨tal.⟩ 1. ▶ (v minulosti) zabávač na panovníckom, panskom (šľachtickom) dvore, dvorný blázon; syn. šašo: stredoveký p. 2. ▶ komická, výrazne oblečená postava často s veľkými topánkami a krikľavo pomaľovanou tvárou s červeným nosom, pouličný al. cirkusový zabávač; syn. klaun, šašo: cirkusový p.; pred nami robili premety pajáci 3. pejor. ▶ kto sa správa neprimerane, nevážne; kto svojím zovňajškom, vystupovaním na verejnosti, neschopnosťou a pod. vzbudzuje pohŕdanie, posmech (často v nadávkach); syn. gašpar, šašo: namyslený, nagélovaný p.; pajáci v uniformách; ľudia ho majú za pajáca; Počúvajte, vy pajác, – rozohnil sa Ivan Lahoda vari po prvý raz v živote, – ja... ja vás... [J. Fekete]; Trasie ním. – Ty... ty handra... ty pajác prepitý... prestaň už kuvikať... [L. Ballek]; O chvíľu tu bude ľudí ako pilín a my budeme pajáci, súci len na posmech. [L. Ťažký] 4. pejor. ▶ kto nekoná samostatne a prepožičiava sa slúžiť niekomu mocnému za peniaze: má iba funkciu pajáca; nominujú, dosadzujú svojich pajácov do úradov, do kresiel; mnohí z nich boli jej poslušnými pajácmi [štátnej moci] [Týž 2008] ◘ fraz. byť oblečený/vyzerať ako pajác byť veľmi krikľavo a nevkusne odetý; skákať ako pajác [na gumičke] a) veľmi, nadmieru vyskakovať b) robiť to, čo chce niekto iný, dať si od niekoho rozkazovať c) (pri rozprávaní, vysvetľovaní) robiť prepiate pohyby, gestá v spojení s výraznou mimikou; byť iba pajác na šnúrke/na gumičke/na kľúčik slepo, hlúpo niekoho poslúchať, konať podľa vôle iných; robiť z niekoho pajáca verejne zosmiešňovať, znevažovať niekoho; robiť zo seba pajáca správať sa hlúpo, nevhodne, neprimerane v spoločnosti, znižovať sa ▷ pajáčik1, zried. pajácik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často pejor.: bol to len nastrčený p. niekto nedôležitý; pajácko1 -ka pl. N -kovia m. pejor. zried.: ani tí pajáckovia z politiky nevedia poriadne po slovensky
pajác2 -ca pl. N -ce m. ⟨tal.⟩ ▶ detská ohybná (obyč. látková) hračka s výrazným vzhľadom; komická mužská postavička v bábkovom divadle, ktorá má vzbudiť smiech, veselosť, panák; syn. gašparko, šašo: handrový, gumený, drevený p.; p. na hranie; pajáce na špagáte; V hrade reinštalujeme zaujímavú kolekciu ľudových imitujúcich hračiek. Návštevník si môže pozrieť 238 bábok, panákov a pajácov. [Sme 1998] ▷ pajáčik2 -ka pl. N -ky m. zdrob.: dievčatko s pajáčikom; pajácko2 -ka pl. N -kovia m. hypok. zried.: drevený p.
pajác1 -a mn. N -i m. ‹t›
1. smiešna veseloherná postava, šašo; tradičná postava tal. komédie dell’arte;
2. smiešny, nápadne vystrojený, bezduchý človek, panák
pajác2 -a mn. N -e m. ‹t› bábika predstavujúca šaša (detská hračka), panák, panáčik
pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)
2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi
3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)
4. p. panák 1
panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka • pajác • bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami • figurína • panna: krajčírska figurína, panna • hovor. pandrlák
2. kužeľu podobný útvar snopov na poli • mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov
3. p. švihák
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
pajác, -a m. expr.
1. človek, ktorý vtipmi al. bláznivými kúskami zabáva obecenstvo, šašo: Musel som ako pajác naraz vystrčiť jazyk. (Jégé)
2. smiešna bábika, panák;
pajácky príd.: p-a čiapka (Kuk.);
pajáctvo, -a str. bláznivé, smiešne správanie sa;
pajácko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok. (Urb.)
pajác m. 1. strsl, zsl expr. šašo: To len ti si takí pajác (Kameňany REV); Robeu̯ ze seba pajáca, len abi sa mu smáli (Bánovce n. Bebr.); Ked ňú (palicou) dzupnete, viskočá tré pajáci (Jablonové MAL) F. ňeviskakuj aňi pajác! (Čierna Lehota ROŽ) - pochabo, zjašene 2. smiešna bábika, panák: Spraviľi zme voľákiho slameniho pajáca (Lišov KRU); Zabáva sa s pajacom (St. Hory BB); Ďeťi majú radi pajáce (Tek. Trsťany LVI)