pahrbok -bka pl. N -bky m.
pahrbok -bka pl. N -bky m. zried. ▶ zaoblená vyvýšenina; prirodzený nízky kopec v teréne al. istá navŕšená hmota, hrboľ, hrb: piesočnatý, trávnatý p.; pahrbky pokryté snehom; potiaľ je hradská cesta a potom pahrbkami a dolinkami pôjde sa pešo
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
pahrbok p. kopec 1
pahrbok, -bku m. vŕšok, pahorok: Lejla vynašla si útulok medzi jelším, osamelý, vyvýšený na pahrbku nad samou Kotlinkou. (Vaj.) Fialové pahrbky z diaľky boli akési mäkké, zamatové, s belasými odtieňmi. (Jes-á)
pahrbok m. kopček malých rozmerov: Preskočiu̯ pahrbok a šibnú vola tak, že mau̯ smúhi po koži (Chlebnice DK); pahrbkový príd.: U náz je páhrpková zem (Mur. Dl. Lúka REV)
pahrbok [-ek] m 1. menšia terénna vyvýšenina, vŕšok, pahorok: collis: kopec, pahrbek (VT 1648); Bůh rekl: byt se y hori pohybowali a pahrbkowe ustupowali, milosrdenstwj me od tebe neodstaupj (SP 1696); Bože, diwnes’ ozdobil y zemi lesy, trawau y horami, pahrbki (KK 1709); tenkrate kwliti bude wssecko pokoleni zeme a reknu k wrchom, padnite na nas a pahrbkom, prikrite nas (MS 1758); clivus: pahrbek (ML 1779) 2. anat hrboľ sedacej kosti: wchod komory držj se za to mjsto, ktere gest z zadu od pahrbku krjžowé kosti; ani neysylnégssj buole dale gj (hlawau) nepohnau, dokudž pleco při pahrbku na bok neodwedjeme (ZK 1778)