pahorok -rka m. malá vyvýšenina, nízky kopec, vŕštek
pahorok -rku/-rka pl. N -rky m.
pahorček ↗ pahorok
pahorok -rka/-rku pl. N -rky m. 1. ▶ menšia prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad okolitú krajinu, nízky kopec, vŕšok: nevysoký oblý p.; zelené, trávnaté, lesnaté, skalnaté pahorky; na južnom svahu pahorka sa pásli ovce; údolie uprostred nízkych pahorkov; Rozbehli sme sa k úpätiu najbližšieho pahorku. [J. Žarnay]; Okolie je posiate pahorkami a pôsobí veselo. [L. Ťažký] 2. anat. Venušin pahorok ▶ vrchná časť ženských vonkajších pohlavných orgánov, (ochlpená) kožná vyvýšenina umiestnená pred sponou lonových kostí, vrch ohanbia ▷ pahorček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Uverila myš líške, vyliezla na pahorček a vtom ju líška schmatla. [Sln 1976]
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
pahorok p. kopec 1
pahorok, -rku m. malý kopec, vŕštek, vyvýšenina: Terén bol nerovný, potkýnali sa cez nízke pahorky. (Laz.); anat. Venušin p. oblasť pred sponou studnou
pahorok m. malý kopec: Na hintom pahorku zme páľiľi svätojánske ohňe (Kšinná BÁN)
pahorok m vyvýšenina v teréne, kopec: ňekteré země w rownjch poljch, některé w dolinách a na pahorcých ležj (NK 1721); tebe velyebja, vsadi, kdze na tej semi sijú, tak tés i puszté mesztá (i) pahorki se dzvihajú (HPS 1752); Jázon ostawil Herkulesa na wysokem pahorku (HI 18. st)