Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

padať nedok.

1. klesať na zem: lístie p-á zo stromov, p-á sneh, slzy jej p-li z očí; p. na kolená pred niekým, niečím i fraz. pokorovať sa, ponižovať sa

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta: p-á omietka, vlasy mu p-jú

3. posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej p-li na plecia, do čela, opona p-á;

pren. cesta p-á zvažuje sa

4. strácať zvislú, vzpriamenú polohu: p. dolu nosom (na ľade), p. od únavy

5. dopadať, zasahovať: údery päsťou p-jú na dvere, p-li výstrely;

pren. na porade p-li aj tvrdé slová

6. prestávať pôsobiť, strácať moc al. platnosť, miznúť: strach z neho pomaly p-l, postupne p-li všetky jeho argumenty, p-jú rasové bariéry

7. vzťahovať sa, týkať sa, byť určený niekomu, niečomu: podozrenie p-á naňho, zodpovednosť p-á na vás

8. hromadne umierať, hynúť: na mor ľudia p-li ako muchy

9. ťaživo doliehať, postihovať: večerami p-á na ňu smútok, p-á na mňa únava

10. upadať (význ. 2): p. do bezvedomia

11. pripadať na istý časový termín: Nový rok p-á na stredu

12. subšt. padaj(te)! choď(te) preč! odíď(te)! strať(te) sa!

● → jablko nep-á ďaleko od stromu; všetko mu p-á z rúk je nešikovný; expr. aj keď budú → sekery z neba p.; nikomu nep-jú → pečené holuby do úst; všetko p-á ruší sa, prestáva platiť; trocha hrub. p. na zadok byť veľmi prekvapený; kniž. slová p-jú na (ne)úrodnú pôdu (ne)prijímajú sa s porozumením;

dok. padnúť -e -ú -dol

1. k 1, 3 – 7, 9 – 11

2. zomrieť, zahynúť (v boji): p. vo vojne, za vlasť; včelstvo p-lo

3. vniknúť, dostať sa niekam: svetlo p-lo na stenu, p-la mu do náručia

4. byť dobytý, prekonaný: pevnosť p-la, Berlín p-l, p-li tri rekordy, plán p-l

5. náhle sa uskutočniť, nastať: p-lo rozhodnutie, p-l návrh, p-l gól, vonku p-la tma

6. dostať sa, ocitnúť sa: p. do zajatia, p. do pasce

7. mať účinok, zapôsobiť: teplý čaj nám dobre p-l, zle mu p-li jeho slová

8. pripadnúť, dostať sa niekomu: žreb p-l na mňa, voľba p-la na neho

9. expr. uplynúť, skončiť sa: jedenásta (hodina) p-la; hovor. p-la je koniec prac. času

10. hovor. úplne sa minúť, spotrebovať: všetky úspory p-li na auto

11. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ú ako uliate

● p. niekomu do oka a) upútať pozornosť b) zapáčiť sa; oči mu p-li, zrak mu p-l na ... všimol si; expr. p-tý na hlavu sprostý; p-la → kosa na kameň; p. za obeť stať sa obeťou, byť zahubený

padnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

padať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostávať sa zhora nadol pohybom v priestore spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko) klesať: p. z výšky; lietadlo padá do mora, na obývanú časť mesta, k zemi; p. do kanála, do jamy ↗ i parem.; minca padá na dno studne; hviezda, meteoroid padá o svetelnom úkaze v zemskej atmosfére ↗ i fraz.; všetko jej padá z rúk ↗ i fraz.; ak lezec padá, istiaci zablokuje lano; videli horiaci objekt, ako padá z neba a následne exploduje; zrýchlenie a rýchlosť voľne padajúceho telesa; padali cez palubu do rozbúrených vĺn [R. Brat]; Len, prosím vás, už žiadne vešanie závesov a padanie zo stoličky, lebo potom za seba neručím! [T. Keleová-Vasilková]; pren. Nechajte slnko padať / dolu ku vodám / dnes večer bude človek / naposledy sám. [M. Válek] bude zdanlivo klesať za obzor, zapadať
2. (na koho, na čo) ▶ prudko zasahovať vlastnou hmotnosťou pri klesaní, pohybe nadol nejaký objekt, dopadať: Strom nepadal na nás, a predsa sme sa mu všetci odstúpili, všetci sa kryjeme pred jeho haluzami za stromy. [L. Ťažký]; Ľudia sa kŕčovito držali svojich sedadiel [v lietadle] a rozličné predmety im padali na hlavu. [R. Brat]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadať s istou intenzitou vo väčšom množstve z výšky na zem: počas veternej smršte začali p. krúpy; zrážky padajú u nás vo forme dažďa a snehu; vodopád padajúci z hôr do malého jazierka; padanie popolčeka, nečistôt; sopečný popol padal aj na okolité oblasti; Z neba padala manna nebeská, a tak nám bolo dobre, až to bolelo. [V. Šikulová]; Horšie sú sadze. Padajú do záhrady, prilietajú cez okná, sadajú všade. [NB 2009]; Ej, padá, padá rosička, spali by moje očičká. [ľudová pieseň] □ padá dážď prší; padá sneh sneží; padá hmla, opar v ovzduší sa začína zrážať vodná para, začína byť hmlisto; padať po kvapkách kvapkať; padajú mu slzy plače
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesať na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, nedržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadať na istú časť tela: p. nabok; p. od vyčerpania, od únavy ↗ i fraz.; p. na nos ↗ i fraz.; padá na kolená a nedokáže sa postaviť ↗ i fraz.; padá pod ťažkým batohom, tvárou na zem, do prachu, dopredu; vidia ho, ako padá, potom vstáva a zasa padá; krasokorčuliar počas exhibície tretíkrát padá; chlapi padali od vysilenia na zem; celou váhou sa vlky na neho zavesia, roztrhnú jeleňovi krk, jeleň okamžite padá
5. obyč. v spojeniach padať na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejavovať niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) prosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padať na tvár pred niekým prejavovať niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o ľuďoch) strácať život vo vojnovom konflikte, byť zabíjaný, hynúť (vo väčšom počte al. postupne): mlaď padala v boji; padali chlapci na oboch stranách bojiska; výkvet národa padal na bojisku; vojaci padali na fronte po stovkách
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať, (hromadne al. postupne) hynúť, dochnúť, kapať: na jar dobytok od hladu padal; včely nám padajú nielen kvôli klieštiku, ale aj v dôsledku postrekov
8. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľňovať vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: na jeseň padá lístie zo stromov a kríkov opadáva; kvitnú pivónie, padajú z nich lupene; po chemoterapii mu začali p. vlasy vypadávať; nášmu psovi nadmerne padá srsť; z jedličky až tak nepadá ihličie ako napríklad zo smreka; závlaha jabloní znižuje padanie plodov; V lese sa znova rozoznelo cupkanie padajúcich žaluďov. [A. Pavelková]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosúvať smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: v zime padajú lavíny najmä na severných a na jar na južných svahoch; skaly padajú z hradného brala až na cestu; topiaci sa sneh padá zo striech budov; vplyvom vlhkosti padá omietka; zával v jaskyni nikdy nepadá sám od seba
10. ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadávať na časti a prudko klesať k zemi; syn. boriť sa, rúcať sa: južná veža padá; stĺp praskne a most padá; na zázname vidno, ako po náraze lietadla mrakodrap padá; strašný rachot explózií a padajúcich budov; z padajúcich domov vyťahovali šokovaných ľudí
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostávať sa do nižšej polohy, klesať; syn. spúšťať sa; op. dvíhať sa, zdvíhať sa: opona pomaly padá; mreže padajú; Rád sa pozeral na padajúce závory a rád čakal na vlak, ktorý mal čochvíľa prejsť. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohýnať, pohybovať, posúvať nadol, obyč. od únavy: ruka mu padá; hlava mu padá až na prsia oťažieva; Otcovi padala hlava, a keď sa trochu prebral, padali mu viečka. [D. Dušek] zatvárali sa
13. (ø; odkiaľ) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobúdať nižšiu polohu, klesať: maternica padá zo svojho miesta a zostáva v abnormálnej polohe; jeden prsník padá nižšie ako druhý; vyfotografovať mužov, ktorým padá brucho cez plavky
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podliehať v dôsledku vojenského útoku, byť dobýjaný: ríša padá; ako spojenci postupujú, padá mesto za mestom; nedobytná Trója padá vďaka ľsti; Staré citadely padajú. [Rb 1985]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) strácať svoju moc, vplyv a prestávať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., končiť, zanikať: všetko sa mení, komunizmus padá; ak podá demisiu premiér, padá celá vláda; vtedy začal p. totalitný režim; diktátorské systémy padajú; veľké ríše padali a vznikali nové; politikova popularita padá na historické minimum
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) strácať al. znižovať svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesať; op. stúpať: americký dolár padá; doláru sa darí, euro padá; burza príliš rýchlo padá; ceny ropy padajú; výrazne padajú výnosy dlhopisov; zisky nepadali len bankám, ale aj poisťovniam
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o ekonomicky zameraných inštitúciách) ukončovať svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku zanikať; syn. krachovať: padajú podniky a spoločnosti; padajú mnohé noviny; firmy v čase krízy padali; nebankové subjekty padali, kradlo sa; padajú aj banky so storočnou tradíciou. [HN 2010]
18. (do čoho) ▶ ocitať sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostávať sa do istého stavu: mnohí váhaví padajú do rôznych siekt; národ padal do neznesiteľnej biedy a chudoby; do zajatia padali státisíce sovietskych vojakov; ako kedysi slávne etnikum sme padali do otroctva
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosahovať al. prenikať niekam, dostávať sa, dopadať: slnečné lúče padali na mesto; padá na neho svetlo z obloka; z odchýlených dverí padal prúd svetla; ťažké svetlo z reflektorov padá na publikum [J. Johanides]; Dobrý deň, – odpovie a s úsmeškom fľochne na môj veľký slamený klobúk, od ktorého mi padá tieň na tvár. [K. Lászlová]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestávať byť platným, strácať platnosť, rušiť sa: večerné stretnutie padá; všetko padá; dohodnutý biznis mu padá; štipendium padá; odstúpime, naša dohoda padá; termín porady padá, nový dátum vám oznámime neskôr; Idem študovať právo, o právnikov sa zamestnávatelia budú vždy biť. – Tento mýtus padá. [HN 2009]
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovovaný, vyjadrovaný, objavovať sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznievať: začali p. zvedavé otázky; padajú rôzne návrhy, argumenty; padali medzi nimi ostré slová, vyhrážky; padali aj vážne obvinenia; rozkazy padali ako šľahy bičom; pri obede padali prvé tipy, kto pôjde do finále
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočňovať, nasledovať v rýchlom slede jeden za druhým: padajú rýchle góly; z ulice padali výstrely; nielen v ringu padajú tvrdé údery; v autobuse padali facky, nadávky aj kopance
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasahovať nepriaznivými účinkami, premáhať; syn. doliehať: padá na ňu únava z prežitého utrpenia; na deti padá ťaživý smútok; Hrôza padá na hlavy obrancov. [L. Ballek]; Celá tá mizéria okolo nás, padajúca na nás ako beznádejne prázdne zjavenie, ju provokuje. [I. Štrpka]
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestávať účinkovať, postupne sa strácať; syn. opadávať²; op. doliehať: z detí padá tréma; padá zo mňa kúsok zúfalstva, strachu; padá z neho nervozita; po niekoľkých minútach rozhovoru z nich padá napätie
25. (do čoho) ▶ dostávať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadať: p. do bezvedomia; padá do extázy; do závislosti od alkoholu a drog padajú takisto otcovia ako matky; padala do hlbokého spánku; nie je hysterická, nepadá do mdlôb ↗ i fraz.; Iste, som z nej šťastná, ale nemôžem povedať, že by moja radosť bola živá, že by som padala do vytrženia. [Anton Hlinka]
26. kniž. al. náb. ▶ strácať duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopúšťať sa mravného poklesku, upadať, prehrešovať sa, previňovať sa: dnes veľa mladých ľudí padá stratou čistoty; padá v každej sfére hlbšie a hlbšie; Vie [Boh], v ktorých oblastiach života padáme, čo nás privádza do pokušenia. [SSl 2004]
27. zried. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, byť, pripadať: Vianoce padajú na víkend; veľkonočné sviatky každý rok padajú na iný termín; v máji zvyčajne uzatvára manželstvo viac párov ako v apríli či marci, na ktoré padá Veľká noc
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť opakovane prerušovaný, nežiaduco sa ukončovať, mať výpadok, vypadávať: spojenie často padá; preťažené servery padajú; počítačová sieť častejšie padá, ako funguje; online vysielanie padá; aplikácie padali okamžite po ich spustení; hranie vám môže predĺžiť občasné padanie hry
29. (odkiaľ; kam) ▶ (o vlasoch, o textíliách) voľne splývavo visieť: dlhé vlasy jej voľne padajú až na plecia; dlhá ofina mu padá do očí; drapéria padá z baldachýnu k oltáru; A dievčatko, pohodiac do čela padajúcimi vlasmi, dupalo nôžkou [...]. [Š. Žáry]
30. (ø; komu) ▶ (o odeve, o obuvi) nežiaduco sa pohybovať nadol (byť väčší, voľnejší, ako je potrebné), nepriliehať celkom k telu: plavky občas padajú; idem si dať opasok, lebo mi stále padajú nohavice; po byte behal iba v šortkách, ktoré mu padali; pridŕžala si sukňu, ktorá jej padala; keď odchádzala z pôrodnice, padali jej topánky
31. hovor. expr. (ø; odkiaľ; kam) ▶ chytro niekam ísť, urýchlene, bez váhania sa zberať odniekiaľ preč; syn. pakovať sa: treba sa zbaliť a p. domov; dokončime to a padáme; z roboty vždy padá prvý; okamžite padaj, padajte! odíď, odíďte!; padám na svoje miesto idem si sadnúť
◘ fraz. ľudia padali ako muchy ľudia hromadne umierali, hynuli; padať [na zem] ako hnilé/zhnité/zrelé hrušky/hniličky hromadne padať, klesať na zem vo veľkom množstve; expr. aj keby klince/sekery/traktory z neba padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa nevyhnutne musí niečo urobiť) v každom prípade, za každých okolností; budú padať hlavy niekto ponesie zodpovednosť za niečo nesprávne stratou miesta, funkcie; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly] padá na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); niečo/všetko [celkom] stojí a padá na niečom, na niekom podstata niečoho spočíva v niečom, na niečom, na niekom, niečo celkom závisí od niečoho, od niekoho; oči mu padajú na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padá na niečo, na niekoho pozerá sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho vidí; padá mu sánka [od prekvapenia/od údivu] je veľmi prekvapený, zaskočený; expr. padá mu srdce do gatí/do nohavíc veľmi sa bojí, stráca odvahu; padá na neho tieň podozrenia stáva sa podozrivým; trochu poet. padá noc stmieva sa, nastáva noc; padá súmrak zmráka sa, zvečerieva sa; padá tma stmieva sa; publ. padali rekordy a) (obyč. v športe) boli prekonané rekordy b) (o počasí) namerané hodnoty teploty, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padať [až] na [samé] dno a) dostávať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) klesať; bibl. padať do jamy levovej ocitať sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padať do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padať do niečích rúk al. padať niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stávať sa podrobeným b) (o človeku) stávať sa obeťou, korisťou niekoho; padať do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitať v zlej, nebezpečnej situácii b) dostávať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padať do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padať do ríše snov zaspávať, usínať; padať do zabudnutia neostávať v spomienkach ľudí; padať do záhuby dostávať sa do smrteľného nebezpečenstva, hynúť; padať k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, koriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo prosiť niekoho o niečo; hrub. padať na hubu a) dostávať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky upadať, zlyhávať, rúcať sa; expr. padať na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padať na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) strácať schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padať na kolená pred niekým úpenlivo prosiť niekoho o niečo; padať na zadok [od prekvapenia] byť veľmi prekvapený niečím nečakaným; padať si s niekým do náručia/do náruče al. padať si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objímať pri zvítaní b) mať k sebe navzájom prajný postoj, srdečný citový vzťah; padať z nôh [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, celkom bez síl; padať z nôh/zo stoličky od smiechu veľmi sa smiať; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padá na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť za niečo; [všetka] vina padá na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padajú na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; všetko mu padá z rúk je nešikovný; zo srdca mu padá [ťažký/obrovský] kameň zbavuje sa veľkej starosti
◘ parem. jablko nepadá ďaleko od stromu potomkovia bývajú takí ako ich rodičia; kto druhému jamu kope, sám do nej padá kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadá [samo/len tak] z neba al. nič nepadá nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia; nikomu nepadajú pečené holuby do úst al. hrub. nikomu nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí (na sebe) pracovať; padá hviezda [, želaj si niečo] hovorí sa, keď na nočnej oblohe vidno krátky záblesk atmosférou letiaceho meteoroidu
▷ opak. padávať -va -vajú -val: Po celej šírke oblohy / tie isté hviezdy mi padávali do očí. [M. Rúfus]; dok. 1 – 28 ↗ padnúť

padlý¹ -lá -lé príd. 1. ▶ ktorý zahynul v boji, zavraždený, zabitý v boji: padlí partizáni; pamätník padlých hrdinov; cintoríny, hroby padlých vojakov; Dôstojne sme pochovali padlých druhov. [J. Lenčo]; Prečítali mená padlých povstalcov a uctili si ich smrť. [LT 1998]
2. kniž. ▶ ktorý mravne poklesol, upadol, prestal žiť zdržanlivo, nemravný, skazený; svedčiaci o tom: padlá žena; padlá prirodzenosť človeka; padlé ľudstvo
3. i poet. ▶ nachádzajúci sa na zemi, ležiaci, spadnutý, opadnutý: p. kmeň; padlé steblá trávy poľahnuté; ostraňovanie padlých stromov; Keď stečú slzy dneška / a vaše „odpúšťam“ raz nájdem v padlom liste, / potom sa, mamička, vrátim k vám celkom iste. [Sln 1972]
◘ fraz. padlý anjel zlý duch, diabol
▷ ↗ i padnúť

padnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostať sa zhora nadol, na nižšie miesto pohybom spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko), klesnúť, spadnúť, zrútiť sa: lietadlo padlo do mora, na územie krajiny, na hladinu jazera; hodiny pri zemetrasení padli na zem; lezec padol z výšky asi tristo metrov; p. z lešenia; p. cez palubu, z lode do vody; p. na dno rieky ↗ i fraz.; padol do jamy ↗ i fraz.; Dominantným prvkom [scény] sú drevené laty. V kľúčovej dramatickej situácii na konci prvého dejstva padnú hlučne na dlážku. [LT 1998]; Vrtuľník z doteraz nezistených príčin padol na letiskovú plochu. [Pd 1994] ▷ let. padnúť do vývrtky (o lietadle) dostať sa počas letu do silného vzdušného víru, turbulencie
2. (na koho, na čo) ▶ pri klesaní, pohybe nadol prudko zasiahnuť vlastnou hmotnosťou nejaký objekt, dopadnúť, spadnúť: na robotníka padol strom; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi; padla na neho hrubá hrada; bola to tragická nehoda, padol na neho komín; padol na neho zranený nepriateľský vojak; Vyzeralo to, akoby sa bál ísť ďalej, aby mu náhodou zvon nepadol na hlavu. [P. Jaroš]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadnúť s istou intenzitou a vo väčšom množstve z výšky na zem: množstvo zrážok padne v letných mesiacoch; výdatne spŕchlo, padli nejaké tie krúpy; padla riadna nádielka snehu napadala; z neba na mňa padlo len niekoľko kvapiek; skôr než padne sneh, vyzlečie sa každý strom; Kvapky sa teda pri páde dolu [pri inverznej oblačnosti] nevykryštalizujú, nezamrznú na sneh a padnú na cestu ako dážď. [Sme 2004]
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesnúť na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, neudržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadnúť na istú časť tela; syn. spadnúť: pošmyknúť sa, potknúť sa a p.; p. od hladu, od únavy, od vysilenia; p. na zadok, na hlavu ↗ i fraz.; zatackala sa a padla na kolená ↗ i fraz.; nepodarilo sa mu prísť do cieľa, padol od vyčerpania ↗ i fraz.; voz sa pohol a ja som padla; padol na schodoch a zlomil si ruku; kôň padol na predné nohy, hlavou k zemi; po výstrele jeleň padol v behu; zaspí, padnúc zo stoličky na zablatenú dlážku; dávaj pozor, aby si nepadol! ↗ i parem.
5. obyč. v spojeniach padnúť na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejaviť niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) poprosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padnúť na tvár pred niekým prejaviť niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o človeku) stratiť život vo vojnovom konflikte, byť zabitý, zahynúť: p. v boji; p. na bojisku; čo ak sa nevrátia, čo ak padnú?; pradedov brat padol na talianskom fronte; Ujo Šramko, povedzte, kde pochovávajú vojakov? Kde padnú, dievča. [L. Ťažký]; Svokor bol sirota, otec mu padol v prvej svetovej vojne. [J. Balco]; Tvojich päť synov padlo! [NS 2002]
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestať jestvovať, (hromadne al. postupne) uhynúť, podochnúť, skapať: na mieste zostali len kože statku, čo padol od hladu alebo iných škodlivostí; nad miestami, kde zahnívali zvyšky dobytka, ktorý padol počas bojov, krúžili supy
8. zried. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľniť vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: skôr, než padne posledný lupeň; všetko, aj tento dubový žaluď, raz padne; jesenné lístie padlo ku koreňom [R. Sloboda] opadlo; Padli tri zlaté vlasy z druhého poschodia účesu opálenej blondíny. [J. Stacho]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosunúť smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: kontaktujte majiteľa strechy, z ktorej padol sneh; večer padla na trať lavína; niekedy viac lavín padne vo vo Veľkej Fatre a v Malej Fatre; hornina padla odzadu; kus omietky padol na zem; pustili sme sa do práce, za výdatného dažďa sme vyčistili zával, čo padol po predchádzajúcej akcii
10. (i kam) ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadnúť na časti a prudko klesnúť k zemi; syn. zboriť sa, zrútiť sa: budova padla; veža padla smerom od kostola; počas hurikánu padla časť stavby; v Indonézii padol most; pod ťarchou snehu na dome padol komín a urobil dieru do strechy [Šp 2006]
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostať sa do nižšej polohy, klesnúť; syn. spustiť sa; op. dvihnúť sa, zdvihnúť sa: keď ide vlak, padnú závory; s dunením padla oceľová mreža; Bolo by smiešne odísť, keď ešte vie o nej tak málo, hoci vie, že tragédia sa určite odohrá, že opona nepadne skôr, dokiaľ sa nedozvie všetko. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohnúť, posunúť nadol, obyč. od únavy, spadnúť: ruky jej sťažka padli na stôl; viečka mi padli nadol a takmer okamžite som zaspal; Hlava mu padla na prsia a plecia sa otriasali v tichých kŕčoch. [D. Dán]
13. (ø; kam) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobudnúť nižšiu polohu, klesnúť, poklesnúť: maternica padne dopredu, dolu; krčok maternice jej padol
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podľahnúť v dôsledku vojenského útoku, byť dobytý: mesto čoskoro padne; padla aj Západorímska ríša; Trója padla, aby už nikdy nevstala, a požiar, čo ju nivočil, bol jej pohrebnou hranicou. [V. Zamarovský]; Pod ich prívalom [kočovníkov] padli desiatky orientálnych ríš a nakoniec i obrovské, ale nejednotné Rusko. [KŽ 1967]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) stratiť svoju moc, vplyv a prestať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., skončiť, zaniknúť: vláda padla; v Európe padol komunizmus; sovietsky režim padol; padli celé spoločenské systémy; aj najväčšie ríše môžu p. z úplne neznámych príčin; Nebudú sociálne otrasy, generálny štrajk? Nepadne slovenský parlament? [A. Hykisch]; Toto zriadenie padlo hlavne preto, že vyčerpalo svoje možnosti ďalej sa vyvíjať. [Sme 2009]
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) stratiť al. znížiť svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesnúť, poklesnúť; op. stúpnuť: dolár padol; kurz padol na 34, 60 za euro; neskôr hodnota burzy padla; výrobné ceny padli o tretinu; v krízových časoch prudko padol dopyt po menších autách; jeho popularita padla po škandáloch; Zisk mu padol o 80 percent. [HN 2010]
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o inštitúciách s ekonomickým zameraním) ukončiť svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku smerovať k zániku, zaniknúť; syn. skrachovať: padnú automobilky, padnú aj mnohé ďalšie podniky; nechať p. firmu s vyše 1 200 zamestnancami; tri najväčšie banky pod ťarchou dlhov padli; v uvedenom roku padlo viacero nebankových subjektov
18. (do čoho) ▶ ocitnúť sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostať sa do istého stavu: p. do chudoby; zviera padlo do pasce ↗ i fraz.; vyčítali nám, že sme padli do sekty; Strýc Bartolomej bojoval v prvej vojne, padol do ruského zajatia, tam sa stal legionárom. [V. Šikula]; Vrátil som sa zo zajatia a padol do otroctva. [L. Takáč]
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosiahnuť al. preniknúť niekam, dostať sa, ukázať sa, dopadnúť: na tvár mi padli lúče svetla; Slnečné svetlo padlo na obrus, po džbáne stúpa k oroseným kvetom, predstavujú mi svoje deti, predstavujú ma svojim deťom. [J. Kostra]; Padol na ňu tieň domu a striaslo ju. [P. Nagyová-Džerengová]; Na javisko padne trocha svetla cez otvorené dvere. [LT 2000]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestať byť platným, aktuálnym, stratiť platnosť, zrušiť sa: stáva sa, že dohoda padne; naša ďalšia spolupráca padla; človek nikdy nevie, kedy mu ten biznis padne; mýtus o niečom padol; v ten deň padnú ich plány □ hovor. padla! zvolanie na ukončenie práce, koniec
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovený, vyjadrený, objaviť sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznieť: a padne ďalšia otázka; možno padnú iné návrhy; padnú ostrejšie slová, výčitky; o tom nepadlo ani slovko, ani pol slova nepovedalo sa nič; padlo aj niekoľko pripomienok; prirodzene, padla aj vtipná poznámka; len čo padlo jeho meno, postavil sa; na súde padli obvinenia ↗ i fraz.; Padlo pár viet o minulosti, zopár polozabudnutých spomienok. [E. Farkašová]; Počas uplynulých dní padlo niekoľko vyhrážok. [Slo 2002]
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočniť, prísť odniekiaľ; prudko viacnásobne zasiahnuť: padne rana, jeleň zaručí; výstrel padol z bezprostrednej blízkosti; víťazný gól padol z ofsajdovej pozície; v hlučnom prostredí padlo zaucho; po zápase padli facky medzi fanúšikmi; Vzápätí padol prvý úder a z rozbitých pier vystrekla krv. [Š. Huslica]
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasiahnuť nepriaznivými účinkami, premôcť; syn. doľahnúť: padla naňho únava; na dieťa padol strach; padol na ňu neprekonateľný smútok za domovom; náhle na mňa padla tieseň; padli na nich driemoty
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestať účinkovať, postupne sa stratiť; syn. opadnúť², spadnúť; op. doľahnúť: padla zo mňa únava; zo skupiny detí padla nervozita; vyzerala, akoby z nej padlo nejaké obrovské bremeno; Videl som na Mirovi, že je nervózny. Po štarte to však z neho padlo. [Šp 2010]
25. (do čoho) ▶ dostať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadnúť: p. do bezvedomia; p. do extázy; padne do mdlôb; nepadne skôr volič do letargie a zúfalstva?; padol do závislosti od drog; Pri úvodných titulkoch si však spomenul, že si zobral len tri pilulky, vzápätí sa upokojil a celý vyčerpaný padol do milosrdného spánku. [B. Bohinská]
26. kniž. al. náb. ▶ stratiť duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopustiť sa mravného poklesku, upadnúť, prehrešiť sa, previniť sa: veľakrát padnete, zlyháte, urobíte chybu; nie je dôležité, že padneš, ale že sa včas zdvihneš; čo ak padne v oblasti porušenia celibátu?; kto dodržiava sľub poslušnosti, ten nepadne ani v čistote, ani v chudobe
27. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, pripadnúť: Vianoce padnú na utorok; výročie SNP padne na piatok; z toho neplynie, že pohyblivé sviatky padnú na rovnaké dni
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť prerušený, nežiaduco sa ukončiť, vypadnúť, spadnúť: ak padne spojenie, nedá sa pracovať; telefónne linky padli; aplikácia padla hneď po štarte; dvakrát nám padol server; častým problémom býva padnutie databáz, zablokovanie servera, padnutie počítača
29. (kam) ▶ (o vlasoch) pri pohybe, zmene polohy sa dostať do zvislej polohy, dosiahnuť niekam: zložil si čiapku a vlasy mu padli až na plecia; kým som bežala k dverám, ofina mi padla úplne do očí
30. hovor. (komu ako) ▶ (o odeve, o módnych doplnkoch) byť vhodným svojou veľkosťou, farebnosťou, tvarom a pod., hodiť sa, pristať; syn. sadnúť: krátky kabát ti veľmi dobre padne; každému inak padne daný oblek; štruktúrovaná konštrukcia baretky udržuje tvar a dokonale padne; šaty jej padli ako uliate
31. (na čo) ▶ použitím sa úplne minúť, spotrebovať sa: úspory padli na úhradu škôd; niečo padne na transakčné poplatky pri výmene meny; Bol som však vtedy na tom tak biedne, že tie peniaze padli na živobytie. [DF 2001]
32. (na koho) ▶ dostať sa niekomu ako úloha, právo al. výsada, pripadnúť: uvidíme, na koho padne povinnosť platiť; lós padol na neho; na koho padol výber?; Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. [riekanka]
33. iba v 3. os. ((komu) ako) ▶ mať, zanechať určitý účinok, vplyv, zapôsobiť, prísť: jeho telefonát jej padol vhod; pozvanie mu padlo nevhod; slová pochvaly padnú lepšie, keď ich počujeme z vašich úst; ťažko mi padne počúvať to; ľahké drogy padnú ťažko na psychiku; na pitie dobre padlo pivo z lokálneho pivovaru; Kameníkova zdvorilosť jej padla dobre. [J. Lenčo]; Niekoľko minút po prebudení preto zotrváme v posteli, padnú nám na úžitok. [Pt 1998] □ nech ti/vám padne na úžitok a) želanie vyslovené po skončení jedla ako odpoveď na poďakovanie b) všeobecné želanie dobrého, aby niekomu niečo osožilo, prospelo
◘ fraz. akoby z neba padol prišiel, ocitol sa niekde náhle a neočakávane; padnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška dopadnúť celou váhou tela na zem; padnúť ako klát/mŕtvy bezvládne, ťažko dopadnúť na zem, zvaliť sa; padnúť ako podkosený/podťatý nečakane prudko klesnúť na zem, zrútiť sa; pejor. byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo si z duba padol? (v reakcii na niečie konanie) nebuď naivný, hlúpy; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly/o chvíľu/onedlho] padne na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); krv padne na niečiu hlavu vinník ponesie zodpovednosť, následky za zničenie, zabitie niekoho; niekomu niečo padlo do lona niekto nadobudol niečo bez vlastného pričinenia; oči mu padli na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padol na niečo, na niekoho pozrel sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho uvidel, zbadal, všimol si; padla kosa na kameň a) naraziť na ostrý odpor al. na rovnako zdatného, resp. neústupného protivníka b) objavila sa prekážka, situácia sa obrátila; padla mu sánka [od prekvapenia/od údivu] bol veľmi prekvapený, zaskočený; trochu poet. padla noc zotmelo sa, nastala noc; padla tma zotmelo sa; padla výhra niekto vyhral istú sumu peňazí v stávkovej (hazardnej) hre al. v nejakej súťaži; bibl. padli mu z očí šupiny zrazu začína vnímať niečo pravdivo, objektívne; expr. padlo mu srdce do gatí/nohavíc veľmi sa zľakol, stratil odvahu; padni, komu padni pravidlá, princípy, zákony a pod. platia pre všetkých a všetko rovnako, bez rozdielu; padnú hlavy niekto ponesie zodpovednosť za nesprávne konanie stratou miesta, funkcie; padnúť [až] na [samé] dno al. padnúť do bahna/do hlbín/do priepasti a) dostať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) poklesnúť; bibl. padnúť do jamy levovej ocitnúť sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padnúť do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padnúť do niečích rúk al. padnúť niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stať sa podrobeným b) (o človeku) stať sa obeťou, korisťou niekoho; padnúť do oka/do očí niekomu a) upútať niečiu pozornosť b) zapáčiť sa niekomu; padnúť do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitnúť v zlej, nebezpečnej situácii b) dostať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padnúť do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padnúť do ríše snov zaspať, usnúť; padnúť do zabudnutia neostať v spomienkach ľudí; padnúť k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, pokoriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; pejor. padnúť na hlavu prestať rozumne uvažovať, ohlúpnuť; hrub. padnúť na hubu a) dostať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky poklesnúť, zlyhať, zrútiť sa; expr. padnúť na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padnúť na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) stratiť schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padnúť na kolená pred niekým úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; padnúť na nos niesť, znášať následky svojho nerozvážneho, nemúdreho konania, rozhodnutia, ktoré sú zároveň ponaučením, príučkou; padnúť na zadok [od prekvapenia] byť, ostať veľmi prekvapený niečím nečakaným; padnúť niekomu do rany (o veci, jave, situácii) prísť, nastať vo vhodnom čase, v príhodnej chvíli; padnúť niekomu okolo krku/okolo hrdla prudko niekoho objať, ovinúc si ruky okolo jeho šije, obyč. pri prejave sympatie, radosti, lásky; padnúť si s niekým do náručia/do náruče al. padnúť si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objať pri zvítaní b) mať k sebe prajný postoj, srdečný citový vzťah; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; padnúť si do oka vzbudiť k sebe vzájomné sympatie, lásku; padnúť za korisť niečomu stať sa obeťou niečoho; padnúť za korisť niekomu byť ukoristený; padnúť za obeť niekomu stať sa obeťou zločinu, byť negatívne zasiahnutý, poškodený al. byť zabitý; padnúť za obeť plameňom/ohňu/záplavám/výstavbe/ťažbe... byť fyzicky zničený v dôsledku pôsobenia prírodných živlov al. ľudskej činnosti; padnúť za obeť sprisahaniu/intrigám/klebetám/ľudskej hlúposti/zlobe byť poškodený ako spoločenská bytosť stratou postavenia, dobrého mena a pod. (často byť aj veľmi psychicky poznačený); padol jackpot niekto vyhral (obyč. vysokú, za isté obdobie najvyššiu) nahromadenú sumu peňazí al. vkladov v stávkových (hazardných) hrách; padol na neho tieň podozrenia stal sa podozrivým; padol rekord a) (obyč. v športe) rekord bol prekonaný b) publ. (o počasí) namerané hodnoty teplôt, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padol súmrak zmrklo sa, zvečerilo sa; rozhodnutie padlo je rozhodnuté (o niekom, o niečom), niekto sa rozhodol pre niekoho, pre niečo; bibl. semeno padlo na úrodnú pôdu al. [niečie] slová padli na úrodnú pôdu niečo povedané nezostalo bez účinku, bez úžitku; skoro/takmer padol zo stoličky bol, ostal veľmi prekvapený; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padne na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť; [všetka] vina padla na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padli na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; zo srdca mu padol [ťažký/obrovský] kameň zbavil sa veľkej starosti
◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol kto je silný, niečo vie, dokáže, verí (si), nech sa nepovyšuje nad iných, aby pre svoju pýchu neupadol; kto vysoko lieta, nízko padne a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadne [samo/len tak] z neba al. nič nepadne nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia
▷ nedok. k 1 – 28 ↗ padať

padnutý -tá -té príd. 1. kniž. ▶ ktorý nerozlišuje medzi dobrom a zlom; ktorý mravne upadol; syn. padlý¹: p. anjel; padnutá bytosť; padnutá ľudská prirodzenosť; [...] poznáme radosť zo vzkrieseného Spasiteľa, ktorý vykúpil nielen nás, ale aj náš padnutý svet. [SmN 2008]
2. 2. st. -tejší ▶ ktorý (vekom, únavou a pod.) stratil pevnosť, pružnosť a klesol nadol, ochabnutý, ovisnutý: padnuté kútiky úst; padnuté viečka; líca má trochu padnutejšie, je staršia a chudšia; jeden prsník má padnutejší
▷ ↗ i padnúť

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

padnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť na zem: tehla, lopta padla na zem, dieťa padlo na kamene; Padol dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Dobre nepadla od ľaku. (Urb.); hovor. p. na nos dolu tvárou; padol prvý sneh napadol; padol dážď napršalo, spŕchlo; pren. zastar. p. na cene (Tim.) zlacnieť; hovor. p. na váhe schudnúť; bral všetko, čo mu padlo do cesty čo cestou našiel; čo mu bolo, stálo v ceste

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú; Šupiny mu padli z očú (Kuk.) spoznal pravý stav vecí; p. niekomu okolo krku objať ho; p. si do náručia objať sa navzájom; p. (pred niekým) na kolená úctivo, pokorne kľaknúť (obyč. i prosiť); expr. Čo som padol na hlavu? čo som hlúpy? (prejav odmietnutia). Padla kosa na kameň zrazili sa dvaja tvrdohlaví ľudia. Slová padli na úrodnú pôdu mali účinok. To nepadne na váhu nezaváži, nie je dôležité; expr. srdce mu padlo za sáru, do nohavíc zľakol sa;

2. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), zahynúť: p. v boji, otec vo vojne padol; Oj, veď padnúť za národ, oj, veď to nebolí! (Chal.) A mne toho roku kone padli hladom. (Jes-á)

3. stratiť moc, platnosť: francúzska vláda padla odstúpila; niekoľko poslancov padlo odstúpilo; neboli zvolení; teória padla ukázala sa neplatnou, neúnosnou;

4. byť (obyč. vojensky) premožený, dobytý, zabratý: padol Berlín; keď padla Bystrica (Heč.);

5. dostať sa niekam, do nejakej (obyč. nepriaznivej) situácie: p. do osídla, p. do zajatia; p. do nemilosti; Zaradoval sa, keď padol pod odpredaj kus vinice. (Kuk.)

6. vniknúť, dostať sa, dopadnúť niekam: Svetlo padlo na obrus. (Kost.)

● padol mu do oka všimol si ho; oko mu na to (naňho) padlo zazrel to (ho);

7. (bezpredm. i na koho, na čo) náhle sa uskutočniť; dopadnúť, zosypať sa: padol výstrel, padli zauchá, buchnáty; I druhý úder padol z výšky. (Gráf) pren. Hnev ma uchvátil, padlo mnohé slovo, ktoré ma trápi (Kuk.) odznelo. Klaňal sa jej s úsmevom, akoby nič zlého nebolo padlo medzi nimi (Tim.) akoby sa nič nebolo prihodilo.

8. (komu ako) dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Dobre mu padla táto návšteva. (Kuk.) Ťažko padne zapriahnuť sa ako hoviadko. (Kal.)

● p. niekomu na ťarchu byť ťažký pre niekoho; p. niekomu na úžitok byť niekomu užitočné; Večera bola dobrá, padla na úžitok (Rys.) chutila, nezaškodila.

9. (na koho, na čo) zasiahnuť, opanovať niečie vedomie al. city: Prvý raz v živote padla mu na dušu duma. (Kuk.) Akási vina padla na svedomie Marino. (Tim.) Odrazu padla ťarcha na jeho dušu. (Hor.) Na deti padol strach. (Bend.)

10. zastar. (na koho, na čo, pren. i komu) prejsť na niekoho, dostať sa niekomu (ako údel al. podiel), pripadnúť niekomu ako dedičstvo: p. niekomu za podiel; voľba padla na Mateja zvolili ho; na jednu dušu padne poldruha jutra dostane sa; Kúria i so všetkým v nej a naokolo padne na potomkov po praslici. (Kuk.) Zodpovednosť za vyrovnanie padne naňho. (Ráz.)

● p. za obeť (niečoho, niekoho i niekomu) stať sa obeťou;

11. hovor. zried. (do čoho) dostať sa, upadnúť do nejakého stavu: p. do mdlôb omdlieť; p. do bezvedomia stratiť vedomie; Hrdlo jej vyschýna, azda do suchôt padne (Tim.) azda ochorie na suchoty.

12. mravne klesnúť;

13. expr. odbiť; uplynúť (o hodinách): jedenásta padla (Kal.); hovor. padla je koniec pracovného času;

14. (nakedy) pripadnúť na istý čas: Voľba padla na prvé dni januára. (Jégé) Starý rok padol na sobotu. (Laz.)

15. hovor. (komu) svedčať, pristať: šaty mu dobre (zle) padnú;

nedok. k 1-11 padať

padnúť dok.
1. strsl, zsl vlastnou váhou klesnúť na zem (o ľuďoch, zvieratách al. veciach): Zatackau̯ sa ako opiťí, aľe ňepadou̯ (Králiky BB); Pádel dolu tvárú a ubľížel si (Čičmany ŽIL); Tak som padel, aš som si nohu porantal (Val. Belá PDZ); Jeden chlapec pannúl do stunne (Dol. Súča TRČ); Padla mu mucha do poľiouki (Poluvsie PDZ); Chvatov riečičku, aj keď palla do blata (V. Maňa VRB); Čo krave palo zo sena, to šecko zajace pochruskale (Čelovce MK); Ňenapallo nán, že bi mohla cintla pannúť do slami (Lapáš NIT)
F. sviňa padla jäko kľbo (Dlhá n. Or. DK) - zvalila sa; do frušťiku padňe lúka (Košťany n. Tur. MAR) - bude skosená; tá lúka mosí do mrku pannút (Dol. Súča TRČ) - musí byť skosená; mau̯ som z nuoch padnúť, ke_com to počuu̯ (Košťany n. Tur. MAR) - prekvapilo ma to; skoro na zadok padou̯, ke_com mu to povedau̯ (Košťany n. Tur. MAR) - prekvapil sa; šag len ňepaňňeme pred ňín šecci na riť (Lapáš NIT) - nezľakneme sa ho; čo si na hlavu padou̯, že tak hovoríš? (Košťany n. Tur. MAR) - osprostel si?; čakal, že hadam paňňem preň_ňím na kolená (Chocholná TRČ) - že ho budem prosiť; nepali nám z neba (Likavka RUŽ) - lacno sme to nezískali; mne drevo z neba pallo? (Trenč. Závada TRČ) - vari ho mám zadarmo?; pannút z nóch (Lukáčovce HLO) - byť ustatý; nu mi akosi tie oči padľi (Žaškov DK) - zaspala som; daj tú slamu, padňen na ňu! (Prievidza) - prísl. o lenivom človekovi; slovo ňepalo na zem (Vieska n. Žit. ZM) - reč nebola zbytočná
2. oddeliť sa od celku, opŕchnuť (obyč. o kvete): Ve vinohrade uš padóv kvet (Trakovice HLO)
3. strsl, zsl zomrieť, zahynúť, uhynúť (o ľuďoch a zvieratách): Pusťiu̯ sa do takého plaču, ľebo jeho brat tam padou̯ (Polerieka MAR); Mňe padou̯ muž vo vojňe (Poniky BB); Otedz mi padnúl vo vojne (Kameňany REV); Dzesi pádel, aľe ňie na fronce (Podmanín PB); Luďé od hladu padali (Bošáca TRČ); Lebo tam bi biu̯ padeu̯ čovjek, lebo to sa nedau̯o tam vidržat (Mokrý Háj SKA); Ľen sa krúťiľi, ľen sa tak prevaľuvaľi - čeľički padľi (Žemberovce LVI); Čele misí každej čelár chovaťi, žebe ňepadle (Čelovce MK); Čeli pannú skvór na jar od hladu jako zime od zimi (Dol. Súča TRČ); Tag mi padli šecki fčeu̯i (Kunov SEN); Lichva padla na mincpront (Biely Kostol TRN)
F. to už náké lichvacko pallo g veselú (Trenč. Závada TRČ) - bolo zabité; celí vinohrat padóv za rok (Dechtice TRN) - vyhynul
4. dostať sa niekam, do nejakej situácie: Do zajaťej so_ňemohou̯ padnúťi (Pondelok RS); Padól do ruského zajacá (Blatné MOD); Prial to druhému a sám padnul do takého ňešťasťia (Čičmany ŽIL)
F. potom naostatku padnu_mi muž za seďem rokou do chorobi (Závadka n. Hron. BRE) - ochorel; ak šlovek padne do chorobi, už ho nichto nekce va̋c poznač (Kameňany REV) - ak ochorie; van mu padne ako rodžina (Šivetice REV), pannú do roďini (Svätoplukovo NIT) - bude (budú) príbuzní; do ťarche padla (Selce RS), z druhím džítätom padla do täži (Sása REV) - otehotnela; ťärcha na mňa ukrutánska padla (Žaškov DK) - mám veľké starosti, problémy; padnúťi na mrcha oči (Selce KRU) - byť urieknutý; padla na planie oči (Detva ZVO) - uriekli ju
5. byť vhod, mať účinok, dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Prišla za mňou sesťerňica, no a mňe to tag velmo dobre padlo (Lišov KRU); Gazďinej dobre padlo, kod mala čo pret svoju čeľaď predložiťi na stuou̯ (Čelovce MK); Dobre mi padla tá poliouka (Revúca); Drustvu dobre padel majster na chomúti (Skalka n. Váh. TRČ); Jak to človekovi dobre panne, ket prinde (Lukáčovce HLO); Tag zme sa otád brali preč, bár nám to velice čaško padlo (Bernolákovo BRA); Veľo ňetreba, aľe pokus dobre padňe, ked je smačne (V. Kazimír TRB)
F. nak ťi padne na úžitok! (Revúca) - želanie
6. dostať sa, dopadnúť niekam: Bľesk padou̯ na zbožia, šecko nán zahorelo (Pukanec LVI); Keť padla iskra dolu na tú slamu, uš aj tá horela (Tek. Breznica NB)
F. oči jej padle na tej naše húske (Čelovce MK) - všimla si; volág ím oči padli do cintera (Ružindol TRN) - pozreli sa; peknuo ďiouča každému do oka padňe (Košťany n. Tur. MAR) - upúta pozornosť, zapáči sa; palla mu do očí (Bošáca TRČ), padu̯a mu do oka (Kuchyňa MAL) - všimol si ju; padnul mi jeden do oka (Sečovce TRB) - zapáčil sa mi; źim šicko za šorom, co mi padňe pod zubi (Závadka SOB) - nepreberám v jedle
7. náhle sa uskutočniť, nastať: Palli dve rani (Mnešice NMV); Praví strelec počúl pannút falešnú ranu (Trenč. Závada TRČ); Planí rok padou̯ (Stožok ZVO); Potom padnúv prievrat (Muráň REV)
F. podzimki padľi (Kriváň ZVO) - nastala predčasná zima; mne téš šeličo panne na um, panne do hlavi (Dl. Pole BYT) - napadne; pallo mu to na misel (Bošáca TRČ) - napadlo ho; ňeśedlo, ňepadlo a muj gazda umar o tri tiźňe (Sobrance) - ako áno, ako nie
8. vztiahnuť sa na niekoho, na niečo: Ebi nepadlo podozreniä nanho, tak potom zašäv potpalovač aj inde (Ratková REV)
9. pripadnúť, prejsť na niekoho, na niečo; časovo sa zaradiť na istý deň, mesiac, rok: Voľba padla na mňa (Sučany MAR); Padlo be to bolo na druhú ženu, bolo žebe, bolo ochkaňia (Čelovce MK); Na každú ša̋sku roka edon jermog padne (Ratková REV); Čo ón za to móže, že akurád naňho padó lós?! (Lapáš NIT); Tak uš potom sa hráli, aš to na kerého padu̯o, kerí to vihrau̯ (Závod MAL); Na každu padlo na tidzeň ras (Sedlice PRE); Tehoto roku Noví rok na pa̋tok pádou̯ (Dol. Lehota DK); Padlo to do tích časou (Necpaly MAR); Keďi to paňe tá naša hosťina, na kerí ďeň? (Tlmače LVI); Na chtori dzeň padňu Oźimini? (sviatok sv. Marka) (Studenec LVO)
10. expr. zarobiť, získať: Nájspeš palla koruna na tíh horách (Trenč. Závada TRČ); Kec ca droždžini dajú ešče ráz do preša, zas panne víno (Dechtice TRN)
F. tunši nam padňe, kedz brigadňici chodza (Sobrance) - lacnejšie to vyjde
11. klesnúť, znížiť sa: Já som dál za hon osemtisíc korún, potom padli, boli po tritisíc korún (Čataj MOD); Morava uš padu̯a o metr (Brodské SKA)
F. keď_e chlieb ňie dobre vikisnutí, chlie_padňe (Tvrdošín TRS) - pri pečení sa stenčí
12. nov. uplynúť, skončiť sa: Uš palla, ňerobím ďalej (Lapáš NIT); Na tim drustve padňe o druhej a šicke ucekaju (Záhradné PRE)
13. spŕchnuť, pokryť snehom, mrazom, ľadom ap.: Pre_tížňom prví sňech pádou̯ (Dol. Lehota DK); Bola glho suchota a teras padou̯ ten dášť (Bodorová MAR); Takí mrás padou̯, že šecko pomrzlo (Košťany n. Tur. MAR); Jeden rok aj na Velkú noc padél sňech (Mokrý Háj SKA)
L. palla ruda (Bošáca TRČ, Červeník HLO), rúda paňe (Tesáre TOP) - keď za slnka spŕchne a poškodí to pestované rastliny, vinicu; padlý i padnutý príd. k 1, 3, 13: Pannutí strom robí galibu (Hor. Súča TRČ); Ledvá som ot toho držgroša vižebronila pet korún na pomník pallích (Červeník HLO); Čeli už viletuvali, čera nazren do úla a boli pallé (Dol. Súča TRČ); padnuté fčeli (Ratkovo MAR); pallí sňach (Bošáca TRČ)
L. padnuté čepi (Hul VRB), pannuté čepi (Siladice HLO) - zapálené mandle
F. padnutí na hlavu (Košťany n. Tur. MAR), na hu̯avu padu̯í (Brodské SKA) - hlúpy; lúka pallá, tráva na rátkoch (Dol. Súča TRČ) - skosená; má futku bílú jak pallí snach (Červeník HLO) - čerstvo napadaný sneh

padať ndk
1. kam klesať zhora dole: rosa, padag na winice (CC 1655); laudanum gest wecz wonna a lepka, na niektorych bylynach co rosa pada a s toho wunie se dawa (HL 17. st); pre gednu krapku gedu, kdyz do klata wčelniho mezi mad pada, potreba gest, abi ten mad spolu z tym gedem wilaty bil (MS 1758); impluo: dolu prssj, désst padá (KS 1763); taka burka padala gako lahodnge wagcga (NEDELIŠTE 1769); padagu geg slzj po geg bgelem ličku (Pie 18. st); w kolky den w rzigni tomto pada snech, tolko razj ces zimu padat bude (PR 18. st);
x. pren (ľudia) padagice na hrdlo Pawlowo, lybaly geg (Le 1730) objímajúc ho; na koho bi tye rečy padaly, swedek zmerkowaty nemohol (V. ČEPČÍN 1734) koho by sa dotýkali; eunt mollius versiculi: pekňegsseg padagú wersse (KS 1763) lepšie plynú, majú lepší spád
F. neny potreba wčul gyty do horuceho pekla a tam se diwaty na hrozne trapeny tolko milionuw lydy, ktery tam vstawične padagu gako husty snech (WS 18. st); p. k nohám koho, do nôh, pred nohy koho, pred kým p. na kolená, na tvár, p. k lonu, p. na zem, p. pred trónom sklonením tela ap. prejavovať poníženosť: k noham Wašeg Wysoce Urodzeneg Mylosty padam (B. ŠTIAVNICA 1600); proč nepada na zem mizerny člowěk, když ma mluwu tu z kralem (SK 1697); padame k lunu Milosti Vašej (TURANY 17. st LP); pred trunem twym padam (PoP 1723-24); pred Dorissou y na kolena padala (DIVIAKY 1736); my celeho slavneho panstvi uhrovskeho nehodni a velice mizerni poddani ponižene padame a milostivym panom libame ruce (UHROVEC 1770 LP); božkavame nohy padajice na tvar svu z veliku poniženosti (ORKUCANY 1773 LP); ponižene padam pred Vysoce Urozene Milosti Vaše a slavnu stolicu (S. ONDREJ 1778); z weliku poniženosti do noh padagyce prepytugeme (HARMANEC 1785); padage pred nohy geho (ST 1797)
F. zlodeg odtud kradne, chodíc v noci všade, dokud do sídla padá kým ho nechytia; z lenivosti i mizerne chrústy nechtejí do úst padat; žádnému pečene holuby do vst nepadagj bez práce nie sú koláče (KrG 1704); chtori zlé insomu sádá, na szamoho hlavu padá (DŽ 1752) kto druhému jamu kope, sám do nej padá; bezbožnost má krátke roki, náhle k smrti padá (GV 1755) hynie;, qvalis pater, talis filius: nedaleko pada gablko od stromu (KS 1763) aký otec, taký syn; kdo druhému syt predklada, slussňe do né predňe padá (ŽS 1764) robiť úklady sa nevypláca; zawistliwy člowek do teg gisteg gami pada, kteru druhemu kope (SJ 1783);
2. uvoľňovať sa zo svojho miesta; (o vlasoch, zuboch) vypadávať: Španielové jsouc dobří puškaři, dělá nabíjeli, v záměk (!) strílali, vždy bašty padaly z veliké skaly (HP 1549); deg twemu djteti w mladem weku twrdeho a černeho chleba, dokud gesste zubi twrde ma, prigde-li ten wek, w kterem zubi budu padat, snadno se nauči (hrýzť) (SP 1696); zem se trasla tak tuze, že od toho trasenia skaly twrde se pukaly a z hor do dolin padaly (KT 1753); hrosnj smrad od neho (mnícha) pocházi, padagu čerwi s neho (VP 1764); když marussowe gahody do zrelosti dogdu, sami od seba ze stromu padagj (SN 1772); bez wule Geho (Boha) anj ten wlas z hlawi nepada (CS 18. st)
3. do čoho, v čo, na čo, pod čo (o veciach) vpadávať do niečoho, na niečo: koss take gest pri mline, w lete padagi hlawatky (do neho) y do padesati (BUDATÍN 1629); pustil sem gim mlyn za wssemi robotami, ktere se od tehož mlina wikonawagu, pomimo hlawatek, gakowe každoročne do kossa padagu (RADOLA 1715)
F. lide na te mysslenky padagi gakoby Buh spal (SP 1696) napadajú ich, schádzajú im na um; kdo wisoko kameň hadže, na hlawu mu pada (GV 1755) netreba byť pyšný; p. do, pod oči byť výrazne viditeľný, nápadný: animus non cadit in conspectum: mysl pod oči nepada (WU 1750); we wykoreňenj hrjchuw počni od tých krechkostj a wýstupkůw, které zewnitrné gsu a neywjce giným do oči padagu, a preto gich wrazyti, rozhňewati a pohorssiti možu (MPS 1777); to, co gjnjm do očy pada, magestaticku dustognosty ma priozdobene bity (PT 1796); p. do reči, v reč prerušiť niekoho v reči: Jozafat ale padá mu do rečy a rýká (VP 1764); interloquor: w reč padám (AP 1769); p. z nohy na nohu potácať sa: ožralcy a opilcy opigegj se, potačegi se, z nohy na nohu padagi (OP 1685); p. vnivoč byť neužitočný, zmárnený: kdi poczne a nedorobi se wsselyaka robota, wniwecz pada (B. BYSTRICA 1610)
4. kam, do čoho (o rieke, potoku ap.) tiecť, vtekať, ústiť: chotar tahne ponad potuoček, ktery do Zubrice padá (ORAVA 1616); wye-li swedek, že hned konča Hnjleho potoka, kade do Wahu pada, na tom wrssteku bywal salass geden (LIPTOV 1693); gakekolwek wody, dokawat teču, swoge gmena magu, Dunag, Tisa, Topla, Hron, Wach, když do mora padagu, gmena te utracugu (MK 18. st)
5. dopadať, zasahovať: dva bašové neměškali, hnedki strílat rozkázali, tak jsou na skaly strieláli, až zase gule padaly (HP 1596)
6. strácať zvislú vzpriamenú polohu: o prediwne na swete promeny, gedno zhuru, druhe dolu gde, gedno powstawa, druhe pada (ZA 1676); ruo: padam (AS 1728); labo: náhle padám, klesám (AP 1769); welmi často padám, a to mi welikú čiňí prekážku (DS 1795);
x. pren mysel, ktera sa prinúcená wyzdwihuge, ráda ležj, sotwa se dwjhá, hned padá (BlR 18. st)
7. na koho, čo prepadávať niekoho, niečo náhlym útokom: (svedok) slissal, že by z domu mladssiho pana Uryel Janossa wolakdo wolali hunczfuty a zlodega, (žalobca odpovedal), prečuo my na dom padass, čuo gsem ty zwynil (V. ČEPČÍN 1734)
8. vo väčšom množstve hynúť, mrieť: bjwa poražka krwawa, padagu napospol z gedneg i z druheg strany, narykanjm ohroznjm a strasslywjm (KoB 1666); dobreg krmi nedostatek ge tež pričina, že pada lichwa (LDo 1792); muž, kteri z buge uteče, muže obnowjtj bug, ale kdj w bugi pada, ten wjceg bogowatj nebude (CS 18. st)
F. ludja, kteri pod nebom boli jako čeli padali a mreli (B. ŠTIAVNICA 1776 E); Francauzů zbygeme, budau sa nás báti, budau gako muchy pred nami padatj (BrV 1799)
9. na koho, čo, pod čo, komu pripadnúť, dostať sa niekomu, niečomu: co pod wos padala yaryna, prigal som cub. 5 (ZVOLEN 1640); na meskem dome gsem bila, ale mi čerta penize dali, čert gich wzal, hadam že to na wrchnost padalo (S. ĽUPČA 1689); kralowstwy rimske gesste podnes panuge, ale pri gedne familii wždicky nezustawa, weliku promenu miwa a z gedne familii na druhu pada (CO 17. st) dedí sa; tu na kancli o takoweg spowedj prisne kazal, gini lide mne hned powedalj, že to na mne padalo (ŠTÍTNIK 1700) že sa to vzťahovalo na mňa; len toliko gednutz v notzi ze hovorila: potskaj, len potskaj, ale na tso to padalo, niewie (KRUPINA 1729); (zem) w tretom poli, ktere Obeczne hornie se nazjwa a na buduczy rok pod garinu pada (H. JASENO 1733) budú na ňom siať jarinu; bona caduca: napadne statky, kteréž o smrti ňekoho na giného padagj (WU 1750) zdedia ich iní; nech té pokuty wssecké druhý krát padagu na krestanu (BT 1758) nech ich platia kresťania; filius minor natu: druhy nebo trety syn, na kterého nepadá wladárstwi (KS 1763); neprechádza; trúbyt ťessj padá, nežly na dudech hrat (SlK 1766-80); p. po koľko (o cene, peniazoch) stáť: čzo odkupeli poddani od kuruczow geho owce, winuczil od nich po dwoch zlatich od owczi a wcilek po dwanasti grosoh pada za owczu (JASENICA 1704)
F. jak mnye lámáni chlyéb i vilyáte vino na usitok padá (MCa 1750); bárz horko padá mnye (HPS 1752) je mi ľúto
10. do čoho, v čo dostávať sa do nej. stavu: mnohi člowek turbuge se, zwlasst kdy do nemocy pada; sprawce ani nezna, gak do sskody pada; dusse pokrmu potrebneho zbawena gsauce w pokaussenj a w sauženj snadno pada (SP 1696); kdis szem padel do nyescsesti, csinya zo mnye poszmehi (CPM 1768); nynj máss vmysl se gich (hriechov) warowati, po hodiňe w ňe zas padáss (KO 1782); skrz takoveto ukracovani do reštancii padame (DETVA 1793 LP); nyžádnemu z wás to nepadey w pochibenj (HI 18. st) nepochybujte
11. na čo, kde, kam skláňať sa, smerovať niekam: instans učinil, dopustil, aby toliko strecha padala na placz instantis a nye daleg (BYTČA 1709); (Hilarión) oddal se na ten pússt, ktery sedm mil zeme od Magumi leži a tim, ktery do Egiptu gezdi, na lewu ruku pada (VP 1764); hora, ktera na prawu stranu pada, že sa dostala panom (BYTČA 1780); -ávať frekv k 1: cadere: padáwati (PD 18. st)
F. v tomto mesjcy običegne krew padáva na židovské pokrmy, kterau P. Bůh zrjdil pro gegich ukrutnost, zlost a nevernost (BT 1758) podľa starozákonnej legendy sú prekliate, nečisté; k 10: snad sy wyce smrtedlných hrjchůw se dopustil, snad sy do gedného ťežkého hrjchu welmi často padáwal (MPS 1777); padnúť dk
1. k 1: na lučki nasse, kdiž prudki desst padne (SEDLICE 1772); aby do mleka žadna žyžela nepadla (HK 18. st)
F. p. k nohám, p. na tvár, p. na zem, p. na kolená prejaviť poníženosť, pokoru: k Gežissowým noham padnu (CC 1655); toto gest wiďenj podobenstwá sláwi Páňe a wiďel sem y padel sem na twár mu a slyssal sem hlas mluwjcyho (KB 1756); Antonin padna pred dwermi na zem až do ssesté hodini, aby wnutr bil pusteni z weliku poniženosti orodowal (VP 1764); p. na krki komu objať niekoho: jak do loďe vkročil, tak hňed na krki jéj padel (BR 1785); ne daleko padne gablko od sweho wlasniho stromu (SKá 18. st) aký otec, taký syn
2. k 2: čym nahle ruku swau spod kamena odtáhneme, hned welmi lechko padne dole kamen (PP 1734); cožkoliv z nosu gi (panne) wicházelo, to wssecko gak náhle na zem padlo, hned na cerwi se obrácelo; zrno padlo w trnj y rozrostlo trnj a udusilo geg (VP 1764)
3. k 3: w tom Róza vchytiwsse krčah, zanesl na Samuele, rozbyl se krčah, ale newim, gestli ho trefil, než slyssel sem, kdy za pecz padlo (ZVOLEN 1640); nagprw ho na zem sotil tak, as mu klobuk do Wahu padel (BECKOV 1732); šél (René) ništmeňéj chťejíc do jakkoliv ukrutních rúk radňéj padnúť, nežli do brucha howada (BR 1785)
F. twar, úmyslu zrcadlo, wyda hned, co tam padlo v tvári sa zračí povaha človeka; co jednúc vlkovi do hrdla padlo, ťežko to vydrieť niečo je veľmi ťažké zachrániť (SiN 1678) p. v oči upozorniť na seba: (tabula) kde se teto wěcy wyznačiti magu. této na wssechné wyznačenj sporádane mjsta samy od seba w oči padnú (SO 1785)
4. k 6: uderil Michal Bayza meho ssvagra kigom az o zem padl (NIŽNÁ 1635); kdy sy padla? Gako aneb gakowim spusobem sy na tenž ssaffel zpadla? (ORAVA 1740); Jano Mikousky Adama, syna Miča Porubskeho nagpru palicou wrch hlawy zarazil, až na zem padol (BYTČA 1798-12); kdi kun padne a newis, co mu ge a gaki bi neduch nebil (RG 18. st)
F. kdo na rowni padne, ten zas wstane snadne (SiN 1678); gesli slepi slepeho wedge, obidwa do gami padnu (MS 1758) dvaja rovnako slabí nezvyknú uspieť: p. na mysli zúfať: y ten nagwaci hrissnik na swete wssak nepadni na misli, lebo hle, Buh esste očekawa, aby te na milost a lasku prigal (MK 18. st); p. z nôh byť ohromený; (René) po slowách tíchto z nóh padel (BR 1785)
5. k 7: padly na mne, domu yducz, Patroweni na czeste sprawedlyweg (TRENČÍN 1597); kdy se p. Erdegh Mattyas zohnul, nanho tenže p. Velicz Janos bez pricziny padol a geho po ruku, pleczach a chrbte dobil (LACLAVÁ 1713); Vladar Andras a starssy György, gako tež y mladssi Janoss Kaszszag padly na Gyura Joseffy a geho chitiwsse do ruk swych (V. ČEPČÍN 1734); blazniwi ten mladenec padl na Antonina a geg uderil (VP 1764)
F. p. do vlasov komu pustiť sa niekoho biť: René jazik hrízel, že ništ nesmel odpoveďeti, nebo sa obával, že čo premluví, vsecci mu naráz do vlasuv padnu (BR 1785)
6. k 8: od meče padneme, a tak zahyneme (PoP 1723-24); tri tisýce lidu zahynulo, padlo (WU 1750); k čy se utečete pomocy, abi ste skriweni pod okowy nebily a ze zabitjmi nepadli (VP 1764)
F. padneme na sslak (D. JASENO 1664) porazí nás; welike guž množstwj ludu do hrobu padlo (PiA 1782); zbili pri Trnave Ricsányho generále, všecko jeho vogsko padlo (ASL 18. st) bolo porazené
7. k 9: gestli zebj geho (Lukáča) P. B. nevchowal, techdj (majetok) na ditkj Lukacowj ma pdanuti (SLIAČE 1603); ta placa padne na kostel a špital (B. ŠTIAVNICA 1697 E); po smrti gegich na kohokolwek tenže grunt padne, powinen bude urbarne powinnosti wikonawati (BUDATÍN 1698); moga pany matka pod tutorstvim p. Zachariasse zustavala, a proto geg portia na vniveč a do zalohu sedliakum padla (PRÍBOVCE 1739); ponewadž tato kopanica teragssjho roku do taraty padla a mogi weritelowja žiadneho vžitku nebudu brati, s teg pričiny zawazugem sa, že tu hore položenau kopanicu nebudem skoreg wymeniti, krome ked do taraty padne o Nowem roku (D. STRHÁRE 1750 E); sinuw izrahelskih tiela mrtwe na tomto pussti bj lezelj ku potrawie zwerum a ptakum hltawjm bj padlj (KT 1753)
F. los padol, kocka padla na koho bol vylosovaný, určený: když los padel na Yonásse (MP 1718); per sortem ducti duo: na dwoch padla kostka (KS 1763); vtedi poveďená los na ňeho padnuti bila hotová (BR 1785); p. komu ako neos o účinku, zapôsobení nej. deja na niekoho: ti kože ponewadž mne w pocztu sau, ode mne jich wihledawagy, abich ge ustanowil, nebo ginak mne drahe padnu (DIVÍN 1637); riekla toto: kislo gim tento aresst padne (S. ĽUPČA 1689); si ignominia pupugit: gesly tažssko padla potupa; pulcherrime factum: welmy dobre padlo (KS 1763): ponewac bi z weliku skodu padlo gednemu každimu (S. ĽUPČA 1780); si ex pecunia duraret mihi: dražegi padlo gako kdy by byl za penize wzal (LD 18. st)
8. na koho, na čo postihnúť niekoho, niečo: a taky skupy nektery rok padne, že samy toliko interese vyplatiti nemužeme (ČAJKOV 1690); kdy ditetem tak weliky kathar na prse padne, že se gest obawati, aby se nezahrdusili (RTA 17. st); Zachariáss uleknul se a bázeň padla na srdce geho (WP 1768)
F. pre welku a neslichanu zimu a kurawicu neodwazil sem se tu čelad y s konma wedno prepustit, lebo bi asnad pohinuli boli, sice y dnes rownim spusobem ge ta kurnawa a zima, nicmeneg, že gim na chrbet padne (BATIZOVCE 1755); a predce ti ten den sudny na misel nepadňe (GŠ 1758) nezíde
9. pripadnúť na určitý termín: wie-lj swedek, že ten Fischer Daniel na den, kdy padnul jarmok turičny na statok, gistie baranye kožkj kupil (KRUPINA 1694); na Wanoce, kdy takowy den na pátek aneb na sobotu padne (RW 1702); čim blissge ku nowu swatky padnu, twrdssga ma bit zima, a čim blissge padnu ku schodu mesice, rok bude čistegssj a priwetiwegsse powetri (PR 18. st)
10. k 10: tys stworitel wsseho stworený, zwlažt lidskeho na zemi, genž padlo w zlorečeňý (CC 1655); mnozí, ked ji (paniu) videt nemohli od žalosti velkej do nemoci padli (ASL 1701); zde muž lechce padnutj cžlowek do hryssnosti (PoP 1723-24); že by som tež do takoweg pokuty padnula (ROZVADZE 1739); tragoedias agere vel efficere: do welikég zlosti padnúti; fractus animo: zestrasseny, do zuffáňliwosti padel (KS 1763); Krisstof mezy napogem, dokut do opilstwy nepadel, z gednim každim rozlične zwady pocel (ABC 1782)
F. p. pod šacúnok byť ohodnotený: swim spusobem ta ysta stodola y z hosstaky se ssaczowaty ma, nakolko pod šaczunek padnuty mocz budu (ROZVADZE 1739)
11. od čoho odpadnúť od niečoho: gestly se nebogiss, odkud mass to privilegium, že ti nemužess od spaseňi wečneho odpadnuti, cyrkew pak rymska od wiri padnuťi? (TP 1691); padať sa ndk
1. rozpadávať sa, trhať sa: crepo: padám, se, pukám se; findor: padám sa, pukám sa (KS 1763)
2. klesať, uvoľňovať sa: aby sa cecky krawam nepadaly (HK 18. st)

padnúť p. padať