pacifizmus -mu m. filoz. smer hlásajúci zachovanie mieru a odsudzujúci vojny bez ohľadu na ich ciele a charakter;
pacifista -u m. stúpenec pacifizmu;
pacifistka -y -tiek ž.;
pacifistický príd.: p-é názory;
pacifisticky prísl.
pacifizmus -mu m.
pacifizmus -mu m. ⟨fr.⟩ 1. i polit., sociol. ▶ odmietanie vojny, zbrojenia a násilia, postoj a sociálno-politický koncept uprednostňujúci mier, jeho udržanie a upevnenie a nenásilné riešenie (lokálnych al. medzinárodných) konfliktov: radikálny, povojnový p.; byť zástancom, podporovať myšlienky pacifizmu; hlásať p.; usilovať sa o p.; vychovávať mládež v pacifizme; Európe je Thákur [indický básnik] zrozumiteľný svojím romantizmom a symbolizmom. Príťažlivý svojím pacifizmom [...]. [LT 1998] 2. trochu kniž. ▶ ústupčivosť v konaní a správaní, miernosť, mierumilovnosť; priveľká zhovievavosť, nebojovnosť: mať hĺbavého syna so sklonom k pacifizmu; neprepadnúť ľahostajnosti voči zlu známej ako morálny p.
pacifizmus -mu m. ‹f› filoz. sociálnopolitická teória preferujúca mier pred akoukoľvek vojnou a považujúca vojnu za amorálnu; protivojnové hnutie riadiace sa touto teóriou
pacifizmus, -mu m. buržoázny ideologický a politický protirevolučný smer, hlásajúci zachovanie trvalého mieru za kapitalizmu;
pacifista, -u m. prívrženec pacifizmu;
pacifistka, -y, -tiek ž.;
pacifistický príd.: p-é názory