pacifikácia -ie ž. urovnanie nepokojov, potlačenie vzbury, povstania vládnym násilím: p. obsadeného územia;
pacifikačný príd.: p-é akcie
pacifikácia -ie ž.
pacifikácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. i voj., polit. ▶ potláčanie, potlačenie občianskych, sociálnych a pod. nepokojov, konfliktov vojenskými, mocenskými, politickými prostriedkami s cieľom nastoliť poriadok, pokoj, mier; odstránenie vplyvu, pôsobenia, činnosti istých jednotlivcov al. skupín: násilná p.; p. odbojného územia, regiónu; p. pravicových extrémistických skupín; politická p. štátnych orgánov; príslušníci polície školení na pacifikáciu pouličných demonštrácií 2. ▶ zneškodňovanie, zneškodnenie niekoho použitím sily, donucovacích prostriedkov; zamedzovanie, zamedzenie jednotlivcovi al. skupine ohrozovať, ohroziť niekoho na zdraví, na živote a pod., pacifikovanie: p. ozbrojeného útočníka; p. agresívneho pacienta 3. expr. ▶ odstraňovanie, odstránenie napätia, rozbúrených vášní, konfliktnosti v prejavoch, správaní, myslení a pod., upokojovanie, upokojenie: p. verejnej mienky; p. výčitiek svedomia; pokus o pacifikáciu hlasnej diskusie
pacifikácia -ie ž. ‹l› dohadovanie, dohodnutie sa, obnova mieru, pokoja, poriadku, pacifikovanie;
pacifikačný príd.
pacifikácia, -ie ž. urovnanie nepokojov vládnou mocou, potlačenie vzbury, povstania;
pacifikačný príd.: p-é snahy
pacifikácia ž lat práv uzmierenie, zmier: na wecžnu pamatku tegto pacificatii swedka vcžiniti a mjti chteli (RUŽOMBEROK 1605)