pachoľa [-a, -e] s
1. malé dieťa, obyč. chlapec: yakz gest z dietinstwy wyrostal, buducz pacholetem; po smrti rodiczuow swych z miesta gest na službu odessel (SKALICA 1552); Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra, pachole a diewcze za swoge (JELŠAVA 1594); na Tepliczu vderjl Valent z draby, tak ze dnes gedno pahole (!) nemuozem z leku k pameti prinesthi (H. JASENO 1595 E); cžlowek gest negprwe ditje, potom pachole, zatjm mladenec; pacholáta (:chlapcy:) cwyčy se v behanj (OP 1685); wzhledl gsem na pachole, to bilo Kupido (PT 1796); náb o novonarodenom Kristovi: na tegto hwezde ukazalo se pachola welmj krasne (Káz 18. st)
2. mladý, nedospelý, sluha: pacholetu, czo my posluhuge, poruczem damasskowu ssupyczu (PARÍŽOVCE 1564 E); pachole Baranowo, sluzebne sedlo na konye (TRENČÍN 1569); paholenczom (!) za sukno na doloman a na nohawicze den 30 (RADVAŇ 1607); osemnac paru pacholengec služilo (Pie 18. st)
L. calnes: woganské pacholata (WU 1750) vojaci; -iatko [-ia-, -á-], -iatočko [-átečko] dem k 1: žeby uon sam nebyll pry swem dobytku, než toliko gedno malle a nerozumne pacholatko (ŠÁŠOV 1579); pacholiatko Kowacž Imrowo s Krupini (KRUPINA 1643); w gesličkách na slame ležý malé pacholátko na zymě (CC 1655); angela z nebez spatrili, kteri pácholátečko to z nožem na kuskj delic obetowal (DuM 1718); do školi pak oddáwané byti magj djtki obogjho pohlawj, negen pacholátka, ale y dewčátka (BZ 1749); -atný [let-] príd k 1: kapa malička pacholetnj z kytagky (P. BYSTRICA 1611); -atstvo [-ectví] s útle detstvo, detské roky: pacholectwj hričkamj strawene biwa (:se mine:) (KoA 17. st)