pažiť -e ž.
1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i
2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;
pažiťový, pažitný príd.
pažiť -te -tí ž.
Pažiť -te ž.
obec na západnom Slovensku v Partizánskom okrese východne od Partizánskeho;
Pažiťan -na pl. N -nia m.;
Pažiťanka -ky -niek ž.;
pažitský -ká -ké príd.
pažiť -te ž. 1. iba sg. ▶ nižší trávnatý porast, tráva: hustá, jarná, čerstvá p.; Tentoraz sa už nemusel [kráľovič] predierať tŕňovou húštinou, všade navôkol samá zelená pažiť. [O. Sliacky] 2. ▶ súvislá plocha s nižším trávnatým porastom, trávnik: trávnatá p.; deti sa hrajú na slnkom zaliatej pažiti; pásť husi na pažiti; Keď na pažitiach začala bujnieť tráva, odviazali chlapci i mládenci kone, že ich popasú na sviežej tráve. [A. Habovštiak]; Za touto pažiťou stojí rad agátov, ktoré práve teraz kvitnú. [M. Zelinka]; Dostal lacný, kamenistý pozemok, obklopený pažiťami. [Rb 1984]
pažiť p. tráva 1
tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávu • pažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažiti • trávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávy • odb. travina
pažiť, -te ž.
1. zelená tráva: čerstvá, zelená p.; Priestor bol zarastený zelenou pažiťou. (Kuk.)
2. trávou porastená plocha zeme, čerstvý trávnik;
pažiťový, star. i pažitný príd. porastený pažiťou, trávou: pažitný dvor (Tim.); pažitná rovinka (Lask.); pažitné sedadlo (Šolt.); pren. bás. (skočí) do vĺn pažitných (Hviezd.) zelených ako pažiť
pažiť ž. 1. strsl, zsl, čiast. vsl plocha s nízkym trávnatým porastom: Ved už vižen té babuški na pažit! (Val. Belá PDZ); A tam na jarku hábe visepú na pažiť (Čelovce MK); Na pažiči sä uš tráva zelenéje (Brusník REV); Sme sa veždi na pažici hrávali (V. Rovné BYT); Na pažiťi sa husi pásavali (Bánovce n. Bebr.); Tuto bola pažidz aš po kaplnku (Pusté Úľany GAL); Ňégdo pásóv malé husence na pažiťi a ňégdo na járku (Lapáš NIT); Uš či bulo paši, či ňe, perveho maja višľi (kravy) na pažic (Kokšov-Bakša KOŠ) F. akosi sä nám ten oťec poberá pot pažiť (Párnica DK) - telesne aj duševne chradne, stráca záujem o život 2. kus trávnika s vrstvou zeme, mačina: Narúbali zme si pažiť, skál na spodok (plte) (Lúčky RUŽ); Zatem zme si prihatale vodu kämeňiami a pažiťov (Čelovce MK) 3. nízky trávnatý porast: Nakopale zme jim (húsatám) šúplate s pažiťov (Čelovce MK); pažítka1 ž. zdrob. expr. k 1: Vižen husi na pažítku, nech sa napasú! (Vaďovce MYJ) F. dávno je pot pažíťkou (Ráztočno PDZ) - dávno je už mŕtvy, pochovaný
pažitný, pažiťový, pažitský p. pažiť
pažiť, pažica ž miesto zarastené trávou, pasienok: ad quendam locum viridum pasyth vocatum (HONT 1303 RDSl); tu zygott sme wzdyczky vzywaly, nebo byly pazytie a tam sme honywaly dobytek (TRENČÍN 1583); byla y ta pazit nize pod kasstilem wlastni pasyenek tohoze magera (P. BYSTRICA 1677); wsseczku tu pazyt a placz krewym zarastenu biti swedek pamata, gako y sam fatens na drewo do teyže krewyny chodyewal (PALÚDZKA 1734); w znamost uwodzugeme wssem, že sme dobrowolne wipustili za meskym mostom pažitye (MARTIN 1738); fenile: senná pažica, tráwnjk; caespes: pažjca, tráwnjk (KS 1763); tje pažite aneb obecne passjenky njže studničky naziwagu sa Rozpadliny (BYTČA 1780); -ový, pažitný, pažitský príd: luka pazytna ((BYTČA) 1600); za luku pry mlyne pažitnem sucu (TRENČÍN 1645); ze mlyna podkasstielskeho a z pažytskeho (BÁNOVCE n. B. 1650); Dodok Jano dal pažitní dom v sume in fl 25 (ČAJKOV 1749) kt. sa nachádza na pažiti; cespitius: tráwnjkowy, pažitny (KS 1763); nowosedlákuw chce swet míť s pažitních nás staroležákuw (BE 1794) L. p-á, p-ová farba zelená: color herbidus: pažitna barwa; prassinus: pažitowe barwi (LD 18. st); -ka dem: Catharina (vypovedala), že ona y to wydela, kdy tiže Petrowane s pažitek od potoka kone dobrassowske zagalj (DOBRAŠOV 1654); priniesli Prssanci badinskim woljarom sira a chleba, prosice gjch, aby tge pažitki newipasali z dobitky (ŠTIAVNIČKA 1676); glebula: pažicka (KS 1763); Andreas Bázlik riekol, že pri prandorfskom gostinczy na tey pazitki penize nagssol (PUKANEC 1769)