pasovač, pasovník m kto sa pasuje, partner v rytierskom boji, napr. v šerme, zápase, zápasník: xystarches: ssermowač, pasowač; pugil: bitec, ssermowač, ssermjr, pasowač; luctator: pasownjk, potykač, skonáwač, ssermowač, pasowač; gladiator: ssermowač, bogownik, pasownjk; bestiarius: pasownjk z zwjratama (KS 1763); ramená a lokte, té nad pasownykuw wyc pewnegssé (PT 1778); pren odporca, protivník (v názoroch): concertatator: swadliwec, odpornjk, pasownjk, protiwjk (KS 1763); pasovnícky príd: gladiatorius: ssermyrssky, pasownjcky, bogownjcky; ludus gladiatorius: pasownjcká hra (KS 1763); po p-y prísl výraz: pugiliee: po ssermjrsky, po pasownjcky (KS 1763)
pohan [-an, -aň] m
1. vyznávač mnohobožského náboženstva al. iného jednobožského náboženstva než kresťanské: od Turka pohana vsel (ČACHTICE 1577 E); toho priklad mass na Turkach, Tatarach pohaniech a ginich narodiech neznagiczich Pana Boha (TC 1631); zbils ho (faraóna) s mnohymi pohaňy (CC 1655); obraťili pohany na krestansku wjru (TP 1691); ty mudrcy pohane byli (KK 1709); paganus: pohan, nepokrstenec (KS 1763); kamenim modlam sa pohane klanely (SPr 1783)
2. kto nevyznáva kresťanskú vieru, neverec: kdo cyrkwe neposlúchá, za pohana a zgewného hrjssnika držan byti má (IA 1708); budú polámané pohanyi, chtoré v nyém (Bohu) veritz nyehajú (HPS 1752); odtrzenci od wiri, pohani, kaciri, Turci, židi (MS 1758)
3. expr príslušník tureckého vojska, Turek al. Tatár: mnoho chirov nam donašeju od toho ukrutneho pohana (H. BEŇADIK 1574 RaT); pryssly oznamovatt, ze sta pobanthowany od pohanov y skrze ohne (ŠÁŠOV 1578); proti pohanovi z rozkazu pana palatinusa do tabora strogiti sem se musil (BÁNOVCE n. B. 1636); Nemecz ydye od Pressporku, kteri si ma podle Wahu lahnuty, abi cez Wah pohana neprepustily (TRENČÍN 1663); Mohats, wes newelka, ale bude znama pre weliku bitku onoho pohana (KCS 18. st)
4. expr ukrutník: horssye czynyss swym bratom nezly pohani (TURIEC 1585); powedela Galička: to bj pohany neučinil! (KRUPINA 1692)
L. on sám mne bije, tluče jak pohan; velmi mne mordoval a jako pohan katoval surovo, neľútostne (PV 1761-81); Kapusta powedel: Či gsy ty otec, ty gsy horssj od pohana (PONIKY 1793); -ka, -kyňa ž k 1: králowna Markomanusuw pohankyně byla (WP 1768); ach, čloweče, snat y ty gako žena Ozeassowa, pohanka?; (smilnou ženou) wirozumiwa swati Hieronim ženu pohankinu, ktera od Boha Stworitele odwracena, cele srdce a lasku obraca ku modlam a žadosti swe zle nasleduge (Kat 1779); nazjwal gi tak stranj pohanskeho pokolenj, že bila pohankine (CS 18. st); -ský príd k 1: panna pohanskej víry zanechala (s. l. 1632 DSJ); s plesaňým k tobe (Kristovi) pospýchali y pohanssty národowe (CC 1655); rodičowe ditkam nakladaji gmena nowe anebo pohanske gako Hector, Sylvius (SP 1696); odessel do dalekich pohanskích kragin (MS 1758); mnohowážny philosoph pohanský Cicero (StN 1785) antický
L. p-ý trank bot starček jarný Senecio vernalis: herba consolidae saracenicae: trank pohánsky (TT 1745); seneciu saracenicus: pohanssky trank (LF 1791); tragum: pohánka aneb tatárka, pohánska kassa (KS 1763 bot) pohánka jedlá Fagopyrum esculentum; k 2: we welikém pronasledowánj kacýrském aneb pohanskem (PrV 1767); (kostoly) aby zase w moc pohansku neb kacirsku neupadli (SPr 1783); k 3: (farárova manželka) upadnuvši v ruce pohanske jest prodana jednemu panu (TRENČÍN 1663 RaT); (Boh) dwuch chlapczow oslobodew s pohanskich ruku, kterich timito czasmy Tatary wzaly (PODHRADIE 1682); Soliman, cisár lidu pohanského (ASL 1684/ 1705); k 4: aby ste nežili yako lide nerozumnij, tiransstij a pohansstij w stawu manželskom (BAg 1585); widiece tento Valent, že mladence newinowateho do wezeni dali, nemohol tak pohansky člowek byti, aby se neohlasil (H. ŽDAŇA 1602); syna newdačneho naproty rodičom prevedenú pohanskú neprigemnost trestal Búch (PeP 1769); (areštant) ženu swu nie ako krestan, ale geden mrcha čzlowek pohansky zbiti se neostichal (S. ĽUPČA 1780); -sky prísl k 2: sam se usmrcuge a pohanski hine (GŠ 1758); po p-y, po p-u prísl výraz k 4: (poddaných) po tureczku a pohansku vrednyk bil a tlukel (PREDMIER 1660); ne tak ukrútňe a po pohánsky čiň (KB 1756); barbarico: nemráwňe mlúwjm, po pohánsky mlúwjm (KS 1763) hrubo, vulgárne; -stvo1 [-o, -í] s
1. viera vo viacerých bohov: nam, kteri sme s pohanstwa wissly (TC 1631); Mahomet wimislil nowe naboženstwj zmyssane z židowstwa, kresťanstwa a pohanstwa (OP 1685); (sv. Štefan) kacirstwo, pohanstwo dole tlačil a wikorenowal (MS 1758); paganismus: pohanstwj (PD 18. st)
2. hromad pohania: (Bože), rac uspokogit krestanstwo, at se nesmege pohanstwo (PoP 1723-24); multi pagani: pohanstwo (PD 18. st)
3. stav bez krstu: nemluwnatko prisslo na tento swet w pohanstwy (N. PRAVNO 1725)
4. expr krutosť, ukrutnosť: barbaria: nemráwnost sedlátská, ukrútnost, pohanstwo (KS 1763)
P. atpn Martini, dicti Pohanech (v S. Hrušove 1379)
pošva ž
1. i pomn p-y púzdro na ochranu čepele sečných a bodných zbraní a ostatných predmetov: Bwenickj Gasspar prjssel na moj dom ze zbroyou, wjtrhol paloss s possjeu (TURIEC 1636); pomimo toho, kupil som stareg panieg k widlickam posswj (NECPALY 1674); kupily se kapralowj nože y z posswamj (ŽILINA 1693); wtom Harmatancz István nuož do possieu wložil (D. JASENO 1732); (vojak) ani se nehnul, ani meca z possiew newitahnul (MS 1758)
F. dwa ostre meče do gedneg posswy zmestyť se nemohu (PP 1734) o niečom neuskutočniteľnom, nemožno dvom pánom slúžiť
2. pevná schránka, obal na ochranu niečoho, púzdro: bjli buk owoce prinássý na spůsob pjskowého kamjnka, rodjce se w dluheg posswe neb kůre, která z wrsskůw stromowých wisý (PH 1770); to, což widjme a obecne za žjhadlo vznáwame, gest gen schowadlo (:posswa, puzdro, futrál:) geho (GO 1792) -ička dem k 1: vaginula: posswička (KS 1763)
pracovitý príd
1. kt. rád pracuje, usilovný: mrawenec gest maličky, ale pracowity (KoA 17. st), obywatel (:Hollandiy:) (je) pracowity, na mory skuseny (KrP 1760); hospodár, kterýž má ssestero pracowité čeládky, on pak sám gest sedmý (StN 1786); bosák pracowiteg sedláčke na pokutu uložil (BA 1789)
2. ťažký, namáhavý, náročný, prácny: pracowitá wěc gest, teg zwyklosti se zbaviti (PiA 1782); pokáňj pracowitý krst gest (BN 1796); gest to pracowjta wec prowaz na wlakna rozdelowatj (CS 18. st)
3. súvisiaci s pracovnou činnosťou, pracovný: laboratorium: komora, swětnice pracowitá (KS 1763) pracovná
L. p. deň všedný, pracovný deň: k nemu se schazely s weliku ochotnosty a slawny messtane ne w den nedělny, než pracowity (KoB 1666); dies operarius: pracowity deň (KS 1763); p. vôl, kôň; p-é hovädo ťažný dobytok: triones: pracovite voly (LC 1707); iumentum: hovado robotné, pracovité, spržné howado; veterina: robotny, pracowyty wúl, kúň (KS 1763)
F. gako pracovité howado w hnogoch a sspinách swych som pohnil (BlR 18. st); subst p-ý m: podtež ke mnie (Kristovi) praczowity, we mnie odpodzinete (BAg 1585); -e prísl
1. k 1: magy se remeselniczy chowaty pracowite a warowaty se zahaleny (N. BAŇA 1748 E); sedmdesáte let se pominulo, které sem gá dost pracowite na tomto pussti stráwil (VP 1764)
2. k 2: laboriose: pracowiťe, nesnádňe, tážscko (KS 1763); nosil sem zpráwy wassej brjme, pod gehož težkosty dosty pracowyte sem se potil (HI 18. st)
3. dôkladne, precízne: nádoba pracowite učiněná (BlR 18. st); -osť ž
1. usilovnosť: yar a leto tweg mladosti traw pjlne v pracowjtosti (PoP 1723-24); vszecko, co človek pres rok užival, ne ze sveg mudrosty a pracovitosty, ale pozehnany božiho bral (SS 18. st); pracowytost gest gedneho každeho powynost (SF 18. st)
2. náročnosť: pracovitost a twrdost duchowného žiwota snássel (VP 1764)
priateľ [-ia-, iä-, -ă-, -á-, -í-] m
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť, druh: przyatele; przyately (VE 14. st); jestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich (BARDEJOV 1493 DSJ); urozeny pani a pretele mylly (TURIEC 1559 DSJ); abichme bližnim, budto pritelom, budto nepritelom netoliko statkem služily a gich napomahaly, ale take y ziwot za nich pokladaly (TC 1631); kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa (BV 1652); amicus: prátel, prytel; fidus amicus: dúwerny prjtel; falsi amici: barewny prjtelé (KS 1763)
L. advocator: práwny prjtel (KS 1763) právny zástupca
2. blízky al. vzdialenejší pokrvný príbuzný: Petrass nas prosil, zebichme gemv daly den na porazenje k swey newiestie a k swim przietelom (ŽK 1454); aby Jan Mazurka ani potomcy geho, ani ktery s priatelow tie zeme a luky napotomne nemohli vžiwati (P. ĽUPČA 1579); žadny s Balažowych Ssendliarowych blisky ani daleky pritel (sa) nenahazel (JELŠAVA 1597); dokonani stalo se mezi znutranapsanimi pritelmi, totissto Michaelom a Samuelom Jurssicem s timto spusobem, že mlači brat, totissto Samuel prial na sebe, že bude platiti za pohreb matkin (KRUPINA 1681); tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); agnati: krwny prjtele a pribúzny po matce a po otcu (KS 1763)
L. duchovný, kresťanský p., p. v Kristu kresťan, veriaci: to rozumieti mass, můg mili krestianski dobri pritely (TC 1631); negmilegssy krestiansky czloweče a pritely w Panu Kristu (AgS 1708); bratrj w prawde se vtjkagu k duchownjm prátelom (PrV 1767); -kyňa ž
1. k 1: Wassy Oppatrnosty prytelkyne (BLATNICA 1587); Gey Milost pani gest dobra prytelkyne panu Iliasshazymu (TURIE 1607); ga uboha pracelkina a take slusobkina (LÚČKA 1639);
x. pren modlitba dobrej smrti gest pritelkine welika (SK 1697)
L. pritelkino w Kristu Panu (AgS 1708) veriaca
2. milenka: pekná sy, prjtelko má, lahodná a krásná (KB 1757); amica: prjtelkyna, fragjrka, naložnica (KS 1763); mládenecz z tuto pritelkiny swú noczy nestidaté tráwyl (PeP 1770)
3. príbuzná: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztratí, geho blizssi przitelkynie wezme geho erb (ŽK 1473); ktere wecy prigawsse pokrwna priatelkina Katrussa, spolu i s ginimy pokrwnimi pritelmi se rozdelili (KRUPINA 1684); ona krewnu pritelkinu swogu pozdrawila (MS 1749); neni si ani sestra ani zadna pratelkina (PRIEVIDZA 1789); -ský príd k 1: radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (CA 1579); čarodegnice pod zamislem prjtelskeho nawsstjwenj k nemocnemu prigde (HT 1760); k 2: i un s niu uskoczyl przez praczelsky woly do Boksy tam se s niu zdawal (POĽANOVCE 1584) bez súhlasu príbuzných; (Podmanický) kupil na irek priatelsku gednu winicu (BÁTOVCE 1628); cognatus: prjtélsky, pratélsky (KS 1763); Ondrej Poničan stawil (laz) prátelskim práwem (OČOVÁ 1784) tak že ho vymeniť môže iba niekto z príbuzenstva; -sky prísl k 1: prosime Wassy Oppatrnost pratelsky a ponyzene (MOŠOVCE 1569); prytelsky a susedsky y slussbow mogow kczem poslussny bytty (ŠÁŠOV 1579); z čeledj zamecku towaryzsky a prytelsky nakladatj a žiti chcy (LIETAVA 1620); k 2: Jan a Sstephan Gardoss mezi sebu z dobre wuole a przatelsky vmluwili, že Jan ten duom Sstephanowi dawa a postupuge mocznie (ŽK 1479); oni medzi sebow dobrowolne y pritelsky a tak jako bratr sestrow narownanj včinili (P. ĽUPČA 1596); po p-y; po p-u prísl výraz k 1: nechod do Presspurku, ya tobe raddu dawam a wystryham tebe po prytelsky (LAMAČ 1665); amice: po prátelsky, po prátelsku (KS 1763); k 2: y ostatnye weczy mezi seba po pryatelsky rozdelime (KOŠŤANY n. T. 1674); familialiter: po pratelsky (KS 1763); -ček m dem expr k 1: amiculus: prátelček, prytélček (KS 1763)