Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pero [pe-, pi(e)-, pie-] s
1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela používaná na rozličné účely ako ozdoba, šíp ap.: zboynyczy ssly hore dolynov, mezy nymy pak gesu dwa z pozlatithimy ssablamy a dwa pod strusowymy pery (LIKAVA 1622); kdy ma hlysty dite male, wezmy husaczye pero a spal ho na prach a dag mu w piwe pit (LR1 17. st); proti boleni oči cuker zetri, rano i wečer ces pero fukag do oku (LR8 18. st)
L. myriophyllum: orlowé pero (:bylina:) (KS 1763 bot) stolístok praslenatý Myriophyllum verticillatum
F. blazniwost gest, když nic nic nemass, choditi pod perem (GŠ 1758) je nerozumné predstierať bohatstvo, ak sme chudobní; ozdobiť sa cudzím p-ím privlastniť si zásluhy iných: ozdobil se havran s perami cudzymi (GV 1755)
2. čo sa podobá peru: riby kostnate pero (ML 1779) rybia plutva
3. vtáčie pero upravené na písanie, brko, kovový nástroj na písanie al. kreslenie: mysto k učenj, kde sstudent knihownu, pulpit, kalamar, mjsto pre pera z pennalikem bude mjt (KoB 1666); obraz pani krásnej, perem malovaný (ASL 1701); obrussa: olowné péro, s kterym ragsugu; calamus: pero pisarské (KS 1763); otpitugem, gak som tento list zle pisala, naležite sa mnie pri nom drieme, us som z nahlivosti agi prasa s perom urobila (LADCE 1774)
F. ačzkoly to v nowe bibly wimazano, aneb w peru gest pozustalo (ŠV 1678) nebolo to napísané; Hoe nečistim perem pisse (TP 1691) prekrúca fakty, klame; rozgimag o pekle, čo ti me pero wigewi (GŠ 1758) čo ti o ňom napíšem; mam pričinu twoge hrjchy tagemne y také pérem pokarhati (AP 1771) písomne; k zachovaní a vikrásňení jazika prospešňejšího prostredku ňeni nad pero (BR 1785) nad písomnosť, písomný prejav; lepse začke pero lez sedlacke voly (KC 1791) lepšie je študovať ako sedliačiť; pole sabinanske gjž tuto prichodj, gedno nam mestečko pod pero nadhodj (KCS 18. st) tlačí sa mi do pera
4. ozdobná kytička z pier al. z kvetov: torosulus: mládenec pod pérem (KS 1763) podperený; takto gjch (vojakov) ozdobyli, wssem dali pjera rozmarýnowé, stusskami swázané, wypremowané (MKH 1799)
5. pružná, obyč. kovová súčiastka na tlmenie nárazov al. na hromadenie mechanickej energie, pružina: panu Miragimu pero zlamani pri kocžaru sprawowal (TRENČÍN 1675); luonik wozowy y s perom (RADVAŇ 1702); nove piero flintove (CA 1704); na lagicku slisak nowy y pira do zamku (HNIEZDNE 1776)
6. vyvýšenina na predmete, kt. zapadá do žliabku druhej časti predmetu: na sladownu na zelezny dwer bylo potreba pera nowe B. BYSTRICA 1621; -ný1, -ový príd k 1: tichto pri stole, ginich na lužkach pernich geden uchwacuge (SK 1697); plumarius scopa: pérowa metla (KS 1763); perowe a srpne, takrečžene pennaticum a mefforale penize (BELÁ 1773) daň za hydinu
L. p-é šaty, chusty, veci periny a posteľná bielizeň; dwe hlawnycze a cztyry presterala a cztyry obrusy a dwa rucznyky, to aby dala panna Julianna Katussy, gyne wsseczky perne ssaty polowyczu panne Barbore a polowyczu panne Julianne (s. l. 1564 E); ssaty perne spolu y z ostatnimy chodnimy ssatamy w truhle gedneg zloženimy gsau teto: čtiry wankusse, gedna perina z domacimy cichamy (ZVOLEN 1645); postel z pernimy wecmy, wankusse try a periny dwe (KRUPINA 1685); mogey služobnicze zanechawam mogu postel y wsseczke perne husty okrom paplana (PREŠOV 1678); truhla dluha, w ktereg paplony a perowe ssaty (M. JÁN 1697); k 3: calamaria theca: pérowa sskatula; calamarius: pérowý (KS 1763); k 5: scalprum: nožjček perowy; scalprum librarium: núž perowy, skalpel (KS 1763); subst p-é [-é, -ô] s periny a posteľná bielizeň: ssaty aneb pernuo na postel zustawa kussou 6, dwe perini a 4 wankusse; Adamus Pecsicher perne staromaterinske y materinske prigal (KRUPINA 1684; 1691); mogmu panowy dwe periny spodnie a gednu wrchu, sedem wankušou, plachty, obrusy, ručničky naručam, ostatnie pak pernuo mogmu sinowy Danielowy (ZVOLEN 1739); pierko [pé-], pierce [pí-; -co] dem k 1: potom potierag percem tu popaleninu a tak hrubo, aby powetrj pristupiti nemohlo; a potom nech z perkem w olegi zamačanym (choré miesto) potiera; kwapni wnitr tepleg masti perkom (do ucha) (RT 17. st); k 3: calamar striberni, perczo k nemu (s. l. 17. st); k 4: perko na njch neuwadne, listek žadnj s nich nespadne (:s ružj a lilye:) (PoP 1723-24)
pivo s horkastý nápoj s malým obsahom alkoholu, vyrábaný zo sladu, chmelu a vody: czo se rzadu dotycze, ktery k warzeny piwa gest potrebny (P. ĽUPČA 1543); wzali do Teplicze gednu fflassku piwa (ŽILINA 1599); dližni sme tahati vino, pivo (LISKOVÁ 16. st. LP); (robotníkom) dalo se mladssieho pywa (ŽILINA 1610); pivo jim sloboda ustavične šenkovat (ORAVA 1625 U2); za zhubene a skislene piwo mosel platit krčžmar (TRENČÍN 1702); behawku djtky dostawagij od mladeho piwa (HT 1760) slabo vyzretého; emitto: piwo točjm (KS 1763); Gyuro obžalowal krčmarku, že na hostinu zle piwo mu namerala (PONIKY 1793); prileg bileho piwa a war to (RG 18. st) svetlého; (masť) wipi z dobrim starim piwem teplim (LR5 18. st) vyzretým
L. mulsum: z medu udelany sladky nápog, wčely piwo (KS 1763) mädovina; byť, sedieť na p. tráviť čas popíjaním piva: ony boly na poseczeny w Borczowey wsy na piwe (ABRAMOVÁ 1596); kdi sem bil na piwe u suseda, prissla k nam diewka (VLKANOVÁ 1634); pri sedenj na piwe geden z druhim takto sa wadily (MARTIN 1754); -ný, -ový príd
1. vzťahujúci sa na pivo: krcsmy piwne (P. BYSTRICA 1506); pijwne korita (BOJNICE 1594); kottal pywni (MARCELOVÁ 1621); riad piwowy (ŽILINA 1697); fidelia: piwni džbam (NP 17. st); od piwowjch a kapustnjch (sudov) denar unum (CA 1731); poharow piwnjch 14 (LIPTOV 1761)
L. prosim pana meho o pyvne penise, lebo bich nemel zaplatiti (S. ŠTUBŇA 1572 E) za pivo; krczmár wydal s pywnych penyez (MOŠOVCE 1647) z poplatku za čapovanie; včjni summa duchodku pjwneho a gineho fl 132 (NOZDRKOVCE 1652) z predaja piva; učinila se počta s panom ssaffarom piwnym, pry ktere poukazal prigmu fl 402 (PONIKY 1793); p-é kvasnice kvasnice vznikajúce aj používané pri výrobe piva: kwasnicze pywne aby se obraczely na palene (TRSTÍN 1658); postpolitost takoweho paleni aneb wodki wiwedeni se usiluge y z inssich weci, gakossto s piwnich drozdi, z owsa, ze zita (PR 18. st)
2. vyrobený z piva: pywneho octu dwa achteli (LIETAVA 1607); piwna poliewka z smotanu (ILAVA 1663); take y palene winne y piwne ma spenežit (K. N. MESTO 1690) pálenka z piva; p. comissarowy k obedu pywna poliewka (ŽILINA 1712); na kuchinu octu piwneho y wineho (ŽILINA 1719); subst p-é s peniaze vyplatené namiesto naturálnej dávky: panu pysarowy pywne roczne fl 10 (ZVOLEN 1651); pivečko dem: cerevista: piwečko (PD 18. st)
pokuta ž trest, peňažný trest al. obmedzenie osobnej slobody za nej. priestupok: (testament) držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto cžerwenich zlatich (ZVOLEN 1567); za pokutu pak vloženo gest gemv, aby sweg wrchnosti pet žeitlow plžow gym dal (S. ĽUPČA 1603); opilj pokutu ma bul hlawy (KoB 1666); swedok pokuty od neho žadneg gineg nežadal, než aby z boženictwa zloženy byl (NECPALY 1743); tohoto pán geho dal obesyt za pokutu (WP 1768)
L. p. artikulárska, cirkevná, magistratuálna, mestská, pravotná, urbariálska, štatuálska vynesená príslušnou ustanovizňou: (právo mestské nachádza), že on proti vstanoweny mestskemu gest učinil, pro ktere pričyny pokutu mesku do 2 tydnow fl 5 aneb klincow za tolyk ma dolu položiti (S. ĽUPČA 1603); pod cyrkewni pokutu oznamily se tyto pricyny (D. KUBÍN 1646); aby prietrž takowym wistupkum učinena byla, žada tenže procurator A., aby gedenkaždy a gednakažda pokutou articularskou a statualskou podle zaslužilosti byli pokutowani (VRÚTKY 1737); k tomu i pokutu urbarialsku delako odbavovat miseli sme (PEKELNÍK 1775 LP); Globka nenaprawitedlneho žiwota byl a magistratualnu pokutu zaslužil (s. l. 1779); zdaliss si wedel, ze zmilstwy gest pod pokutu prawotnu padagicze (S. ĽUPČA 1781); p. peňažná, peňažitá vyrubená v peniazoch: (poddaných), ktery postihnuti bili w tom (rúbaní v panskom lese), nech nelen negaku penežitu pokutu (úradník) potresce (s. l. 1718); peculiaria poena: peňezná pokuta (KS 1763); (dlžník) ma s tvrdou žalarskou pokutou a arestem potrestany bity B. (ŠTIAVNICA 1619 E) väzením; at geg (manželke) zadneg kriwdy nečiny, gestli pokuty božeg ugity chce (ŽILINA 1670) od Boha; pokuta krwawa w nyektereg bytcze bude dwanast zlatych uherskich (B. ŠTIAVNICA 1697 E) za spôsobenie krvavej rany; (zlodej) mohol bj y hrdelnu pokutu zaslužitj (SUČANY 1714) trest smrti; (previnilec) ay tielesnu pokutu trestan bit ma (SKALICA 1798 E) na tele; adflictiva poena: vtrpná pokuta (PD 18. st) mučenie; vziať p-u, padnúť do p-y, byť v p-e byť potrestaný: že by som tež do takoveg pokuty padnula (ROZVADZE 1739); gestliže (deti) od mladosti cwičiti nebudete, zaiste y wi s nimi pokutu w horucem pekelnem ohni wezmete (MS 1758); pakli by se to preswedčilo (že majster prebral druhému tovariša), bude we welikeg pokute (CA 18. st); naložiť, vložiť, založiť p-u komu, na koho potrestať niekoho: že w nedelny den chodili po med do Bistrice, pokuta na ne vložena byla; pokutu pany mu naložilj, aby do tydne fl 4 dolu mestu položil (S. ĽUPČA 1603; 1605); jestliže na termín (na robotu) neprindeme, založa na nas pokutu: tri dni roboty nebo do temnice do put (UHROVEC 1770 LP); (dolu) položiť p-u zaplatiť finančný trest: kery by kolwek hospodar robotnykom na den dawal d 6, aby ten pokutu položyl fl 6 (P. ĽUPČA 1569); pakli by teho (ohovárania) opakowal, tedy mestu bez prepačeny fl 25 pokutu pre swuog neskroceny jazyk powynen bude dolu položit; ne tak se mu wsseckym činom odpustilo, aby wsseg pokuty prazen mel byti (S. ĽUPČA 1603) aby nebol potrestaný; -ný, -ový príd: gestly bich ga geden neb druhy punct prestupil, zwrchu ulozeny pokutny zawazek neb vinculum padesat zlatich bude mat moc a wladu Geg Welkomoznost na nas desumuwat (N. MESTO n. V. 1745); poenitentialis: ljtostny, pokutny, čo k pokáňu prináležj (KS 1763); wrchnosty powinosty bude (rebelantov) z ginssu pokutnu robotu naležite potrestali (NJ 1786-88)
L. p-é peniaze trest vymeraný v peniazoch: ku kteremu regstru duochodkuw mlinskych prydal pan ffoyt penyze pokutowe f 4 (ŽILINA 1611); takowe pokutni penize nech sa na osoh obrati (CA 1660); mulctitium argentum: pokutné penize (LD 18. st); subst p-é s trest, pokuta: (kto neoprávnene ťažil v bani) nam (valdburgerom) za pokutne padesat dukatuw dlužen bude (MB 1701); -e prísl: času gedneho wrchnost čloweka gednoho pokutne na executiu widali (SP 1696); -ka dem: poenula: pokutka (PD 18. st)
polovičatý príd
1. polovičný, obsahujúci iba polovicu niečoho: nasledugu zčastky zemy polowičate, zčastky založene (KRUPINA 1741); pilniky polowičate (M. KAMEŇ 1774) majúce iba jednu stranu drsnú, druhú hladkú; polowičati soufferain ma ssest zlati sstiricet krajcaru (NJ 1786-88); nosi suknu strakawu z polowičateho rassu (PUKANEC 1788) z polovlnenej tkaniny, z polrážu
2. neúplný, nedostatočný, povrchne urobený: ne polowičatá, ale celá swátost pod tymže gednym spusobem prawe gest (DuH 1723); nechce Bůh, aby obeti nasse polowicate byly (TeP 1746); (Boha) nemame ctitj cultu dimidiatio, cty polowjčatu gako Rymane, ktery prednost dawagi Panne Marigi (CS 18. st); semipaganus: polowičaty pohan (LD 18. st) prikláňajúci sa k pohanským názorom
3. menší: (dalo sa na cestu) cypowow polowyčatych na 10 (ILAVA 1663)
L. kachle, kachličky p-é, pec p-á druh menšieho vykurovacieho telesa: tam kachliczky polovičate povalane 1; tam kachle polovicate zelene 1 (TRENČÍN 1713); kachlycky zelene polowyčate 1 (DUBNICA n. V. 1720); (Ján Keller) pec stawal polowicatu (v) skole u arganisty (KRUPINA 1734)
4. (o obilí) pozostávajúci zo zmesi dvoch druhov, dvojaký: prigal sem od pana Dolinay Gabora sstwrtjn zita polowiczateho osem (s. l. 17. st); režj dal polowjčatej szap 1 (OBSOLOVCE 1776); dwoge gamy dopoli pline ze zitem polowicatim a s ressou (S. ĽUPČA 1784); subst p-é s zmiešanina obilia pozostávajúca z dvoch druhov: segeme pssenicu, žito, polowičate zawsse do hnogu (HANUŠOVCE 1784)
polynok [-ek] m, polynka [po-, pe-] ž, čes pelynek m
1. bot palina pravá Artemisia absinthium: Absinthyum: pelinek (VTL 1679); wezmi gednu hrst pelinky (RT 17. st); wezmy try wrssky polynky, try wrssky žihlawy (LR1 17. st); herba Absynthii vulgaris: polynek; extr. Absynthii: z pelunky extract (TT 1745); ubi absinthium fit: kde poljnek rostne (KS 1763); kristir zwareni ze zelin ruthi, z polinku (LDo 1792); polinku, sol, otruby režne tym owcam lizati dag (HK 18. st); pren symbol horkosti: žjwot tento ne méd aneb oleg, ale žluč a polinek predstawuge (SK 1697)
L. barančí, baraní, morský, panenský p. bot palina pontická Artemisia pontica: seriphium: polinek morsky, barany polinek (KS 1763); herba Absynthii romani: pannenský polynek; Artemisia pontica: panenssky polynek (LF 1791); absinthium ponticum: beranči polinek (LD 18. st)
2. odvar z paliny: zatraceni w pekle ze zlcu drakuw a pelinkem horkim napagani biwagu (MS 1758)
3. palinové víno, vermút: v sklepe v sudoch vetšich pivo, težbir, vino, polinek (MVV 1779-85); -ový príd k 1: wezmy pelinkoweho zafftu ze zeliny utlčeneg wyžmikaneho (RT 17. st); aqua absynthii: pelunkowá woda (TT 1745); aby cžerwičky od polinkoweg wuně watču žadost na krmu dostali (SN 1772); potlučene polinkowé semeno (VOv 1779); utlučeny suchy kwet polinkowy (HK 18. st); oleum absinthii: pelinkowy oleg (LD 18. st)
L. polinkowu zelinu, rutu pomissagme z owsenu muku (VOv 1779) palinu, p-é víno vermút: polinkoweho wyna ur 1 (TRENČÍN 1652); pater Czulik wzal ode mya wina polinkoweho dwa okowy (NITRA 1735); subst p-é s vermút: tamže w pywniczý sudek polynkoweho (M. JÁN 1687)
pominulý príd
1. (o deji, čase) kt. sa minul, minulý: (testamentátor) sprawuge nas, kterak by tiechto o pominulich czasich niegiake poruczenstwie synom swym vdielal (BUDÍN 1481 SČL); listy na tenž dwur že w tyto pominule nepokoge yakjmsy spusobem zhinuly (s. l. 1559); Imbrisska gesste zimnicze y tuto pominulu nedeli dosti hrozne trápila (s. l. 1613); roku pominuleho 1620 wzal sem bel mandat od Geho Jasnosty Kralowske (L. JÁN 1621); mesto w pominuluo prwesnyia wihorelo (KRUPINA 1651); gedlowe klati, ktere pominuleg zimi narubali predgmenowani poddani (P. BYSTRICA 1748)
L. čas gest trognásobný: přjtomný aneb nyněgssj čas, předesslý aneb pominulý čas, budaucý čas (DM 1780 gram) minulý čas
2. (o ľuďoch) bývalý: neb on pomynuly Martyn Krayczi gemu nicz neny povinovat (T. KRÍŽ 1572); pany bola vlastna sestra meg pominuley manzzelcze (s. l. 1580 E); z pomynulym cehmystrem wyslany byly dwa fyrmystry (CA 1698); aby sme od buduciho pana našeho zemskeho prenasledovani nebyli jako od pominulych panoch jezuitoch (HRANOVNICA 1776 LP)
3. opomenutý: neglactus: zanedbaly, opússťeny, zanedbány, pominuly (KS 1763)
4. (o veciach) hnuteľný: to gest rzeczeno o kusyech, ktere gsu pomynule wyeczy (ŽK 1473); subst p. m kto žil pred nami, predok: superiores: predkowe, pominuly (KS 1763); p-é s minulosť: (opatrnosť) prohlida naspěť gako do zrcadla na pominule a hledi pred sebe gako prez persspektiw na buduce (OP 1685); -e prísl k 1: geden odwážny mnich sem y tam po nemecke zemy se prenassel a dokonale odpustky gak pominule tak tež budaucne zpáchanjch hrjchuw podle giste taxi prodáwal (SC 17. st); in transcursu haec facta sunt: pomjnule stali se tyto wecy (KS 1763); -osť ž pominuteľnosť: ya Mychal Syrotha, aczkolwek od Pana Boha na tiele swem nemoczy porazen, wssak sucze gesste przi dobrzem rozumu, chtel sem tento porzadek weczi swich vczynity pamatugicze na swu pominulost (ŽILINA 1586)
prebehlý [pre-, pro-] príd
1. (o čase) kt. (rýchlo) prešiel, uplynul: necht nam bude dosti na tom prebehlem času žiwota, w nemž sme pachali pohanu chlipnosti (SP 1696)
2. kt. niečo dobre ovláda, v niečom vyučený, skúsený, zbehlý: eruditus: wyučeny, naučeny, prebehly (KS 1763); Hilarion w kumsste wyrečnosti náležite prebehli byl (VP 1764); prečo farári ag w lekárskem umeňú prebehlý magú biťi (BN 1796); expertus: proběhlý (PD 18. st); pryssla gista matrona ku spowedy k gistemu prebehlemu patrowj (a) začala swe dobre skutky wikladat (MiK 18. st); -osť ž skúsenosť, znalosť: experientia: skussenost, zbehlost, prebehlost (KS 1763); experientia: proběhlost (PD 18. st); subst p-é s minulosť: zname mudrost prawu merkugici prebehle y buduce (SS 18. st)
predošlý [-de-] príd kt. časovo predchádzal, predchádzajúci: w predesslych sprawach podepsanych; w predesslych causach gmenowite zapsanich (P. ĽUPČA 1592; 1599); odpoweď panow radnych na predessle rečy; ktera wec se byla u predessleho richtare dokonala (S. ĽUPČA 1603; 1613); predešli pani nam davali na tyden od kona fl 1 (PAPRADNO 1673 LP); predessly pyatek (SPIŠ 1724); kteri kamen richtar s prawom dedinskim zakopal predesslegssim čzasom (PLEVNÍK 1734) dávnejšie
L. praeloqvium: predesslá reč (KS 1763) predhovor; aby sme spolu s manželku lidy guž wekom predesslich wedle možnosti sweg statečne dochowal (ZBOROV n. K. 1774) zoslabnutých; predesslý aneb pominulý čas (DM 1780 gram) minulý čas, perfektum; subst p. m predok: via permulgata patrum: dáwnych predesslych prigate obyčage; patres nostri: predkowé, nassy predessly; necessitas hoc expressit patribus: potreba prinútila na toto predesslych (KS 1763); p-é s čo predchádzalo: gako sem y to, y predessle W. M. projectuwala (V. UHROVEC 1765); toto bil vše predešlé premáhajíci ďiv (BR 1785); a na to predessle, že bi se zabudlo (PUKANEC 1787); -e prísl predtým, (ne) dávno: ponewačž sem dom sinowy swemu Georgiusowi giž predessle odpredal (ŽILINA 1670); majice svu slobodnu pivnu krčmu, od kterej sme platili jak predešle, tak i včílejšiho času fl 100 (BÁNOVCE n. B. 1699 LP); directorstwo medzy familiou Medveczky yako predessle dawno, tak y pominuly časy pamata (MEDVEDZIE 1721); pristine: predessle, dawnó, predtym (KS 1763); jak sme predessle spomenuli (SN 1772); -osť ž minulosť: nech ukážu newerníci, prečo bi mu Búh bil mohél ag predesslosti zgewiti (BN 1789)