pocestný príd
1. (o ľuďoch) cestujúci, putujúci: o poczestnych lidech; poczestni thowarzissi (ŽK 1473); od pocestneho kupce (DuH 1723); parafrenarius: pocestny člowek, wandrownjk (KS 1763); pasowisko pre pocesnjch lidy z wozj y s. v. statkem tade chodjcich (S. ĽUPČA 1788); gestliže pocestny towariš priwandruge (TRENČÍN 18. st)
2. (o veciach) cestovný: bez pasu a listu pocestneho (PRAHA 1680); wandrownjk potřebuge pocestnu strawu (OP 1685); znamo czinim, ze sem wzal na swu potrebu poczesnu pol osemnasta zlateho (NOVÁKY 1687); pocesne utraty (TRENČÍN 1729); pedagium: mjto, pocestny penjz; proseqvium: sprowáďani pocestne (KS 1763); subst p. m kto cestuje, putuje: owes pocestnym dany (ZVOLEN 1640); pocestným hospodu daťi (CC 1655); od narozenj nassého zústáwame pocestni a putownjcy (SSt 1742); domy pro pocesnych (KrP 1760); p-á ž: gednu toliko noczlah pitala poczesná (PeP 1770); -e prísl cestou, po ceste: proficiscor: pocestne gezdym (AS 1728)
poľský príd
1. týkajúci sa Poľska; (o tovare) pochádzajúci z Poľska al. vyrobený na poľský spôsob: chteli sme gemv (zradcovi) prawy biti na krale polskeho y na knieze rakuskeho dworze; w kralowstwi vherskem, polskem y w Morawie (SKALICA 1432 SČL); dal gy platna polskeho geden konyecz (BÁNOVCE n. B. 1585); wysege na gednu ralj po polskych korcy 25 (ORAVA 1624 E); sedemsto zlatych polskich hotoweg summy (PREŠOV 1666); zaponka s polskiho šlaru (KRUPINA 1691); gedna polska ssabla lowaska (s. l. 1737); csjapka polska čjerna nowa (s. l. 1777)
L. P-á krajina, zem Poľsko: o manne, ktera sa nachazela w Polské zemi (SP 1696); (severná Európa) obsahuge zem Sswedsku, Dansku, Polsku, Nemecku (SK 1697); (zbojníci) w susedczkeg kragjne Polskeg rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); p-á reč poľština: (Ján) mluwi gedine slowensky we wirečnosti, ale na polsku reč zaraza (PUKANEC 1788); (zbojník) sa y polsku reč naučil (Kur 18. st); subst P-á ž Poľsko: gista wecz, ze my nicz z Polskeg sem slissety nemužeme (ORAVA 1665); predwcžeragsskom ssli dwa lide pres Malatinu z Polskeg sem (B. BYSTRICA 17. st); obilia juš po Polskej, juš tu v Uhrach velmi draho skupovat (musíme) (VESELÉ 1776 LP)
2. týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, poľný
L. konie diwoke a klysyce polske, kterez k robotie przysluchagi (ŽK 1473) na ťahanie; anemone: rúžička, mak polsky (NPH 17. st bot) rastlina z rodu veternica Anemone
premilý príd veľmi milý: milowati budu tobe, mé serdéčko premilé, vždycky, každej chvíle! (ASL 1603-04); matko Krystowa, milosti plná, matko premilá, swetu preďiwná (CC 1655); ó, kde ste, premilé rozkošné písničky, kterýmižto byli plné vše hájičky? (ASL 1781); prečo seba odtahugess od objmaňá tak premilého ženicha? (BlR 18. st); hned do Betlema ssli pastiri a nassli detatko premile, krasne a spanile (Pas 18. st)
L. múj premilý Bože! (ASL 1687) povzdychnutie v trápení; subst p. m milenec: lítala sem tam po poli, a to všecko mému premilému nazdory (AD 1770-90); p-á ž milenka: podajže mi rúčku, má milá, premilá, veď si odpustime, ó, smutná hodina! (PV 18. st); -e prísl: ale woláme oddychi modlitbečki strelné, z bohabognú žadosťu plne, které premile wystrelugeme k Bohu (BlR 18. st)
príbuzný príd
a. (o osobe) pokrvne al. manželstvom spriaznený,
b. (o národe) kt. má podobné fyzické a psychické vlastnosti,
c. (o meste) kt. má podobné postavenie, štatút, rozlohu: zadneho blizneyssiho statku swemu, pritele pribuznegssiho yako su listu tohoto ukazatele, (nezanechal) (HRNČIAROVCE n. P. 1603); Tesalonicenssti posilagj do Athen, do pribuzneho mesta a bliskeho, Timoteusa ku swatemu Pawlowi (TC 1631); necessarius: prjtel, pribuznj prátel; affinis: pribúzny, bljsky, súsédsky (KS 1763); pribužny k ciklopum národ (PT 1778); ku zachováňi príbuzného techto prítelství dal jsi ti dcéru túto tvú ňešťastnú a on dal sina svého (BR 1785); subst p. m, p-á ž
1. kto je s niekým v príbuzenskom pomere: geho pritel a pribužny (MARTIN 1590); bude mjti moc y geho manželka y dietky y geho pribužnj wymeniti tie role (P. ĽUPČA 1597); kterj gsu gedneho rodu a sebu krwy spogenj, pribužnj a pokrwnj se zowu; ostatnj prjbuznj (KoB 1666); welky mogol, že to oslobodel, každoročne z dwanasti wladarstwa bere stosstiricatstiri panni za prybužne (KrP 1760) za milostnice; Alžbeta, prjbužná twá (PrW 1780)
2. kto pribudol, prišiel, cudzinec: pribúzny sem a prespólny u wás (KB 1757); aventitium genus: prjchozy, pribúzny; extraneus: prespólny, cudzokragánsky, pribúzny, prjchozy (KS 1763); -e prísl: bilo mu dovolené ay k Fattime gíťi, aľe ňe tak slobodňe a príbuzňe gsú sa wíc zmlúwali (BR 1785) dôverne; -osť ž
1. vzťah vyplývajúci z rodinných, príbuzenských zväzkov: o prjbužnosty (v nadpise) (KoB 1666); agnatio: prjbuznost, prátelstwj (WU 1750)
2. blízky vzťah, vnútorná spojitosť: wedety mame, že trognasobnu pribužnost neb prytelstwy cirkewne a obecne prawa uznawagu: 1. pribužnost legalsku, t. g. podle praw ustanowenu, 2. duchownú, podle cirkewneho urideny, 3. pribužnost pokrwnosty telesneg, podle praw prirozenosty (DuD 1717); žádnú s ňú pred tím ňema príbuznosť, žádné o lásce svéj spoluzmlúváňí (BR 1785)
3. príbuzní, rodina, príbuzenstvo: aby zaden na odpor se nepostawowal ze wssy prybuznosty (TURANY 1672); Abraham patriarcha na rozkaz božj opustil dom swug y pribuznost swau (SP 1696); Jano Balaž kupil dom po nebohem Janowy Uhlgarowy z dowolenim pozustalich sirot ag wsseceg pribuznosty (OČOVÁ 1759)
privítaný príd uctený pri príchode: exceptus: priwjtany, prigaty (KS 1763); subst p-á ž pozdravenie pri príchode: hubičku gednu na privítanú, potom čo bude víc, neríkaj nic (PV 18. st)