pšenica, -e, -níc ž. obilnina u nás bežne pestovaná, z ktorej sa získava biela múka; bot. p. obyčajná (Triticum vulgare): ozimná, jarná p., p. mnohoklasová; pestovať p-u; Do pšenice zažrala sa hrdza. (Heč.) Úrodná zem dala bohatú pšenicu (Štítn.) dobrú úrodu pšenice.
● bibl. kniž. oddeliť kúkoľ od p-e rozoznať zlé, škodlivé, nepravé od dobrého, užitočného, pravého; Vyslal ho do piatich stolíc plieť kúkoľ spomedzi pšenice (Kuk.) vyhadzovať, prepúšťať neužitočných;
pšeničný príd.: p. klas, p-é zrno, p-á sneť; p-é pole; p-á múka; p. chlieb z pšeničnej múky, biely;
pšenička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.