pľundrovať nedok. hovor. expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: nerozvážne p. prírodu
pľundrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
pľundrovať -ruje -rujú (ne)pľundruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. ⟨nem.⟩ hovor. expr. 1. (čo; ø) ▶ násilím ničiť, spôsobovať škody, pustošiť, drancovať; syn. humpľovať: banda rebelov pľundruje mesto; nájazdmi pľundrovaný zámok; Zdvíha sa v ňom zlosť, lebo neznáša barbarov, čo pľundrujú knihy, šklbú z nich stránky. [P. Glocko]; Bojujúce strany bezohľadne pľundrujú krajinu a terorizujú civilistov. [NS 2008] 2. (čo, zried. koho) ▶ nešetrne, bezohľadne, neúnosne ťažiť, využívať niečo dôležité z hľadiska celej spoločnosti, drancovať, vyčerpávať: p. planétu v honbe za čo najväčšími ziskmi; nelegálni drevorubači pľundrujú prírodné bohatstvo; hojný výskyt kormorána veľkého pľundrujúceho rybníky a vodné plochy; Komunisti apelujú na chudobných ľudí a títo chudobní ľudia chcú pľundrovať bohatých. [K. Ondriaš]
pľundrovať nedok. ‹n› expr. (čo) nivočiť, drancovať; (bezohľadne) vykorisťovať, vykrádať, plieniť: p. lesy, pôdu
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
pľundrovať p. drancovať
pľundrovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (čo i bezpredm.) nivočiť, drancovať: p. lesy; Na taký hľa spôsob pľundrovali najmodernejší Avari. (Kuk.)
pľundrovať nedok. jstrsl, jtrenč, šar expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: Ňenci šetko pľundruvaľi (Zombor MK); Ak plundruje tot díván! (Kameňany REV); Prestaň teľo pľundrovac stromi! (Ďačov SAB); plundruvat (Bošáca TRČ)
pľundrovať sa nedok. turč zried. expr. vysiľovať sa, nivočiť sa: Ďeže sa puojďeš f takom čase pľundruvať?! (Košťany n. Tur. MAR)