pýcha -y ž.
1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u; nadúvať sa od p-y
2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti
3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny; záhrada je jeho p.
● p. predchádza pád; p. → peklom dýcha
pýcha pýchy ž.
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie
výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy • elita: elita umelcov • expr. smotánka • expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka • expr. pýcha: pýcha národa
pýcha, -y ž.
1. vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohŕda inými, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: Peter sa naduje kaprálskou pýchou. (Heč.) Tvár prezrádzala namyslenosť a pýchu. (Jégé) Veľká pýcha sa jej chytila (Tim.) spyšnela. Je na čase zlomiť tvoju pýchu. (Laz.) Pýchou sa nadúva ako holub. (Tat.); urazená p. (Kuk.); mužská pýcha a márnomyseľnosť (Zúb.); prázdna p. (Vaj.); rastie od pýchy (Stod.); Urazili jej pýchu. (Min.); hladná p. (Kuk.) o predstieranom bohatstve. Pýcha predchádza pád. (prísl.) Pýcha peklom dýcha (prísl.) odsúdenie pýchy.
2. sebavedomie, hrdosť: Všade s pýchou ukazovali listy svojej dcéry. (Ondr.); rodičovská p. (Al.); sedliacka p. (Kuk.);
3. niečo (niekto), na čo (na koho) možno byť hrdý, pyšný: Vytiahne svoju pýchu. Ohromnú hus. (Vám.) Pán Adam Bešeňovský, pýcha našej slávnej famílie. (Kal.) Bol by sa stal hrdinom, pýchou vlasti. (Urb.)
pýcha ž 1. nadmerné sebavedomie, namyslenosť, povýšenosť: zhrezyll sem hrzych w pysse (MSF 15. st); aby wssech nepratel nassych pachu a mocz racžyl potlacžit (BAg 1585); počatek hricha gest picha (TP 1691); Diogenes rekel: sslapem pichu Platona, Plato pak rekel: ale z druhu pichu (MC 18. st) L. o tem mluwa, že ge hlupy, neb ma pichu w sobe (GV 1755) je pyšný; hle, wčil tak bohatý mužete byt gako predtim, ale dobre pomislite a rozwážte, že swětské bohactwj w pjchu priwázagu (WP 1768) robia človeka pyšným F. welmi se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (SiN 1678); takowj su falessni včytelowe gako od wetra pychi pohnute morske wlny (PP 1734); Nabuchonosor dotud neprestal rohj swe winassat pichu, dokud w prirozeny wola se nepremenil (MiK 18. st) o nadmernej pýche, nadutosti; kdo se dotika smoli, zakali se od neg a kdo obcuge z pissnym, obleče na sebe pichu (MK 18. st); vyzdvihovať sa v p-e, nadúvať sa z p-y, provodiť p-u, činiť p-u, puchnúť p-ou, do p-y srdce oddávať byť pyšný: wyzdwihowali se nekdy w pychu a hrdost lide učeny (SK 1697); což osoži stenčowatj ťelo zdrženliwosťu, gestly mysl naduwá se z pýchu? (MP 1718); (Adam) neprowodil pjchu w ruchu, neb gesste ani toho pred a pod geho padem nebylo (LKa 1736); nebo prawdu pohledáwat bude Pán a hogňe odplati tym, ktery pychu čiňá (KB 1757); pichu, nadhernostu a wisokomislnostu mi smrtedlni lide puchneme; vponiž se a do pychi srdce neoddawag (MS 1758) 2. nádhera, pompéznosť: pompositas: nadhernost, pycha (KS 1763)