pýšiť sa, pyšniť sa, pýchať (si) ndk čím, v čom byť namyslený na niečo, chvastať sa, vystatovať sa niečím: paw swug (chvost) roztjeragjce pjcha sobe (KoB 1666); widěl pyssycých se angelůw a gých w okámženj z nebe do propasti pekelneg zhodil (SK 1697); w čem se pyssit muže prach a popel? (PP 1734); neb kdo gest pod krjžem, zwlaste w twrdeg nemoci, zapomjna se pjssit, skwostnost prowodit (LKa 1736); zdaliss (Boh) proto pro was z nebe stupil, abi ste se wi wiceg pissnili a nad ginssich wiwissowali (MS 1758); dnes pichas a mnohe o sobe zmislis, zitra te nemoc zwize (!) a na luzko powrže (LP 1769); a tak nemame sobe pychatj a nad gine se wjnassetj, nebo potupna gest wec bjti pissnemu (CS 18. st)