Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pútavý príd. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;

pútavo prísl.: p. rozprávať;

pútavosť -i ž.

pútavo 2. st. -vejšie prísl.

pútavý príd. zaujímavý, príťažlivý: p-á cesta (bedn.); (Vranovský) je neobyčajne pútavý a zaujímavý. (vaj.); p-á osobnosť (Hruš.); p. román, p. dej (Vlč.); pekné, pútavé oči (Tim.); p. rozhovor (Vans.); Mať nebola pekná, ale mala čosi pánovitého a pútavého. (Vans.);

pútavo prísl. zaujímavo, príťažlivo: p. rozprávať (Kuk.); Vedel žiakom pútavo a zaujímavo vykladať. (Al.);

pútavosť, -ti ž.