pútať -a nedok.
1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a; výstava p-a pozornosť
2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu
3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu
pútať púta pútajú pútaj! pútal pútajúc pútajúci pútaný pútanie nedok.
pútať sa púta sa pútajú sa pútaj sa! pútal sa pútajúc sa pútajúci sa pútanie sa nedok.
fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
pútať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) priťahovať, upútavať, zaujímať: Príroda púta našu myseľ. (lask.); p. niečiu pozornosť; Tu ťa všetko púta, všetko zaujíma jednako. (Kuk.) Čím ďalej tým väčšmi ma pútalo opisovanie života. (Jégé) Púta nás podarené líčenie malomestského života. (Vlč.) (Odpovede) pútali a vrezávali sa do pamäti. (Urb.)
2. (koho ku komu, k čomu) viazať, spájať s niekým al. niečím: Motal sa tu tucet spolužiakov, ku ktorým ho pútali spomienky. (urb.) Čo ju púta k nemu — láska a či zlato. (Kuk.) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) K magistrátu ho pútajú zväzky priateľstva. (Kuk.)
3. odb. (čo) viazať: pôda púta vodu;
opak. pútavať, -a, -ajú;
dok. k 1 upútať, k 2 pripútať
|| pútať sa (k čomu) spájať sa s niečím, viazať sa k niečomu: k hradu sa púta povesť