púšť -e ž.
1. rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva: piesočná, skalnatá p.; africká p.
2. spustošené miesto: po búrke zostala p.;
pren. expr. myšlienková p. prázdnota
● kráľ p-e lev; koráb p-e ťava; kniž. hlas volajúci na p-i úsilie bez ohlasu; zanechať za sebou p. všetko zničiť;
púšťový príd.: p. vietor
púšť -te -tí ž.
pustatina pustá, neobývaná, obyč. neúrodná krajina • kniž. pustina: skalnatá pustatina, pustina • púšť (rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva): piesočnatá púšť
púšť p. pustatina
púšť, -te ž.
1. rozsiahla krajina obyč. v horúcich pásmach, ktorá je pre nedostatok vlahy bez rastlinstva, holá a pustá: piesočnatá, skalnatá p., holá, mŕtva p., saharská p.; kráľ p-e o levovi; koráb p-e o ťave; oči suché ako p. (Kuk.) bez sĺz; pren. V ústach som mal púšť (Tomašč.) sucho, smädilo ma
● bibl. kniž. hlas volajúceho na p-i zbytočné, márne reči al. snahy, nenachádzajúce ozvenu, hlas;
2. pustý, neobývaný al. pohromou zničený, spustošený kraj al. príbytok: Kdekoľvek pozerá, všade holota, púšť. (Kuk.) A keď prišla (povíchrica), zostala púšť. (Rys.) U Javora prázdno, púšť, nemota. (Jes.); snehová p. (hruš.); ľadová p.; pren. Už dlho blúdi vesmírnou púšťou (Jes.) prázdnym priestorom.
● zanechať za sebou p. všetko zničiť, spustošiť;
3. kniž. čo je bez života, bez diania, neplodné, mŕtve, bezcitné: duchovná p. (Škult.); p. duše (Jes.) otupenosť; púšť v literatúre (Mráz); mravná p. nemravnosť, spustlosť;
púšťový príd.: p-á klíma, p-é pôdy; zried. p-á farba (Jes.) špinavožltá ako piesok na púšti;
púštný príd. zried.: p-a diaľnica (Fab.)
púšť ž 1. rozsiahla pustá krajina bez rastlinstva: yako Mogžess powissil hada na pussti, tak mel powissen biti sin čloweka (TC 1631); (Panna Mária) ty gsy Božyho Beranka z skaly pusste Moybytské wywedla (CC 1655); pustnycy w swjch sklepech na pušty bjwagj (KoB 1666); zminka se činj o manně a chlebech, s kterymi Pán zazračne nekrmil okolo pet tysyc mužuw na pusstj (DuH 1723); (sv. Pavel) bil w nebezpečenstwj od pohanuw na pusti, na morj (Káz 18. st); x. pren duša seba stracuge w nagwetssém bózstwa pússti a zatmelosti (BlR 18. st) v rozsiahlosti L. p. sveta náb Zem ako vyjadrenie nedokonalosti a márnosti: nebo laska ta ho z lunu otca nebeskeho na strassliwu pusst sweta tohoto stahla (Káz 18. st) 2. pustý, neobývaný al. pohromou spustošený kraj: eremus: pusscz, pustotina (VT 1648); hory a lesy w nevžitečnu samotnost a pusst wychadzagu (ZVOLEN 1769); x. pren sam čzlowek w swem pribitku moze mat pusc (WS 18. st) L. v p. obracať pustošiť, ničiť: exscindo: lidj, kraginu hubym, w pussť obrácym (WU 1750); w pausst se obracegj zle zadelane role (PT 1778) 3. samota, opustenosť: solitudo: samotnost, pausst (AP 1771); -ový príd k 1: (zem) wssecka podkopana a pusstowjm prachem naplnena k konečnj skaze pristrogena gest (PT 1778)