pôvabný príd. kt. má pôvab, očarujúci, roztomilý, ľúbezný: p-á deva, p. úsmev; p-é domčeky;
pôvabne prísl.;
pôvabnosť -i ž.
pôvabne 2. st. -nejšie prísl.
pôvabne 1. porov. pekný, krásny, čarovný 2. p. príjemne
príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne
porov. aj príjemný
pôvabný príd. pôsobiaci príťažlivo svojou krásou, ladnosťou ap.: p. úsmev, p-é údolie, zákutie; p-á deva (Škult.); p-é lučiny (Tat.); p-é chalúpky (Jes-á); deva pôvabných pohybov (Tim.); Niet pôvabnejšej veci na svete, ako je dievča v rozkvete. (Smrek) Hádzal ohnivé pohľady na pôvabnú Carmelinu. (Hruš.) Ubytoval sa v pôvabnom zámčeku. (Karv.);
pôvabnosť, -ti ž. čarovnosť, pôvab