pôvab -u m. príťažlivá, jemná krása, príťažlivosť, čaro: p. dievčaťa, mladosti, p. kraja;
pren. expr. ženské p-y znaky žen. tela
pôvab -bu pl. N -by m.
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
pôvab p. čaro
pôvab, -u m.
1. (bez mn. č.) príťažlivosť, čarovnosť, kúzlo, čaro vyvolané krásou, pekným zovňajškom: Aká je krásna, plná pôvabu a príťažlivosti! (Kuk.) Koľký pôvab vanie z týchto obrazov. (Zúb.) Dielo by získalo na pôsobnosti a pôvabe, keby malo ilustrácie. (Al.) Naša dedina nevyznamenáva sa krásou, ani pôvabom okolia. (Vans.); p. kvetu (Hviezd.); stratiť p.; to má (nemá) pre mňa p. to sa mi páči (nepáči);
2. (obyč. v mn. č.) niečo, čo pôsobí svojou príťažlivosťou, krásou: ženské p-y; pôvaby miloskej Venuše (Jégé); Ženy boli nepatrné, nahrbené. Nestrojný odev nezvyšoval ich chatrné pôvaby. (Vaj.) Kde len spočinulo oko, všade kynutie pôvabov prírodných. (Škult.)