pôrod -u m. proces, ktorým sa na konci ťarchavosti dostáva plod z matkinho tela: ťažký, ľahký, bezbolestný p.;
pôrodný príd.: p-é bolesti, p-á asistentka;
pôrodnosť -i ž. počet pôrodov za isté obdobie
pôrod -du pl. N -dy m.
pôrod, -u m. proces, ktorým sa na konci tehotnosti dostáva plod z matkinho tela: ťažký, ľahký p., predčasný p., umelý p., bezbolestný p.; urýchliť, vyvolať p.; zomrieť pri (po) p-e; hovor. pracuje k p-u (o žene) začína rodiť; pren. p. národnej myšlienky (Vlč.) vznik, zrod
pôrod [pô-, po-, pú-] m proces, ktorým sa dostáva plod z matkinho tela: Barbora Rybarska, ginacže Sskodowa, suce zemdlena bolestmi a nemoczu pry puorodu, sscžastne a wesele a pobožne z tohoto plačzliweho vdolj do radostneho, ragskeho pribitku wikrocžila (RUŽOMBEROK 1610); po purodu ženam na twary ffleky zustawagy (HL 17. st); moga žena nezdrawa, gestliž gi Pan Buh ssčasliwe pomuze, okolo Wanoc ku porodu se očekawat bude (TRENČÍN 1706); plecnj porody mohau býti ťežké a nesnadné (ZK 1778); žena moja stene, k pvorodu pracuje, starost velkú maje, kmotru potrebuje (ASL 1781) začína rodiť; gelenica welmi tesski puorod miwa (MK 18. st); basstrnak semeno to we wine warené a pité lachki pórod spusobuge (Zel 18. st); pren vznik, zrod: pracowala tato nasse země za mnoho tisýc roků ku porodu, wssecky atomi se w gedno mútili (StN 1785) L. abortus: nedosslý porod (GrP 1771) potrat; -ný príd: osobi pohlawi ženského meli bolesti porodne (LKa 1736); ona (kniha) včj o porodnj pomocy we wssj swé obssjrnosti (ZK 1778); (človek) učástek má z zrostlinama y z howadama moc plodnú aneb porodnú (BlR 18. st) L. dobry sacculus aneb wrečussko po puorode na miesto pôrodne priložiti (RT 17. st) na rodidlá; mnozý zkussenj lékařowé bábam porodným wynavčowánjm radu a pomoc vďelili (ZK 1778) vyškolená žena pomáhajúca pri pôrode
púrod p. pôrod