Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj subst priezviská

pôda -y ž.

1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u

2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u

3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y

4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.; stretnúť sa na domácej p-e doma; na p-e OSN

5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie; biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr

slová padli na úrodnú p-u; stratiť p-u pod nohami; horí mu p. pod nohami niečo ho súri; podryť niekomu p-u pod nohami;

pôdny príd.: p-a štruktúra, p. typ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pôda ‑y pôd ž.; pôdny

pôda pôdy pôd ž.

kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť


pevnina 1. pevná zem, suchá zem (op. more) • súš: cestovať po mori i po pevnine, súšisucho: pohyb na mori i na suchuzried. sušina (Figuli)pôda: vystúpiť z lode na pevnú pôdu

2. p. svetadiel


pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zemhlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zeminakniž. prsťpozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zempevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninusúš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1


pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2


prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klímaovzdušie: kamarátske ovzdušiepomery: politické pomeryokolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnostisituácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovaťatmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosférapôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanieokolie: vplývať na svoje okoliekniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieuzried. okružie (Rázus)odb. médium: kvapalné médium

2. p. okolie 1


zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pôda, -a ž.

1. (mn. č. pôdy, pôd) zvetraný zemský povrch, na ktorom rastie rastlinstvo, prsť, zem: úrodná, neúrodná p., obrábať p-u; orná p. ornica; lesná p.; kyslá, mastná, ťažká, ľahká p.; piesočnatá, hlinitá, humusová, ílovitá, štrkovitá, kame-nitá (skeletová) p.; sondovať p-u skúmať sondami, pren. skúmať situáciu

slová padli na úrodnú p-u našli ohlas; pripravovať p-u pre niečo starať sa o vytvorenie podmienok pre niečo;

2. zemský povrch, zem: Na zamrznutú pôdu spustila sa hustá hmla. (Jes.) Keby sa mu skok nepodaril, padol by dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Pôda je večne rozpálená, takže nohy chodia po nej sťa po pahrebe. (Fig.)

strácať p-u pod nohami mať neisté postavenie, byť neistý; horí mu (nám, im) p. pod nohami hrozí nebezpečenstvo; hovor. páli ho p. pod nohami je nespokojný; nachádzať (pevnú) p-u pod nohami nadobúdať, mať pocit istoty;

3. poľnohospodársky pozemok, roľa: majiteľ p-y, sceľovanie p-y, vyvlastnenie (statkárskej) p-y; Hlad po pôde nás ku kaštieľu hnal. (Štítn.) Ostatní gazdovia podľa výmery pôdy boli strední roľníci. (Tal.) Chlapi chodia pracovať do fabrík, ženy zostávajú doma, obrábajúc škvarku pôdy. (Mráz)

4. územie, krajina, kraj; prostredie: Krátky Moyzesov pobyt na slovenskej pôde preplnený je intenzívnou prácou. (Vaj.) Ak sa mi niečo mimoriadneho nepridá, vstúpim ešte dnes na pôdu Čiernej Hory. (Kuk.); na domácej p-e v domácom prostredí, doma; na p-e parlamentu v parlamente; na p-e OSN v OSN, na p-e úradu (Karv.) v úrade; na p-e mŕtvych (Top.) na cintoríne; pren. Gazdovia dostávali sa na plytkú pôdu miziny (Urb.) na mizinu.

5. biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie čistých baktériových kultúr; pren. živná p. pre niečo (napr. pre určité názory) výhodné, vyhovujúce prostredie;

6. zastar. podlaha, dlážka; nezametená pôda (Tim.); Na železnej pôde rušňa stojí vysoká postava. (Vaj.)

7. zastar. základ, podklad: Vy nič dôkladného nevykonáte s ľudom na čisto politickej pôde. (Vaj.) Slovenské ústavy prísne stáli na pôde svojich schválených osnov. (Vlč.);

pôdny príd. p-e organizmy, p-a vlaha v pôde; p-e vzorky vzorky pôdy; p. typ typ pôdy; p-e sondy urobené v pôde; p-e pomery, p-e podmienky týkajúce sa pôdy; p. požiar v prsťovej vrstve; p-a mapa poskytujúca obraz o zložení pôdy; p. vrták používaný pri sondovaní pôdy

Půda Půda
pôda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pôda
G (bez) pôdy
D (k) pôde
A (vidím) pôdu
L (o) pôde
I (s) pôdou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) pôdy
G (bez) pôd
D (k) pôdam
A (vidím) pôdy
L (o) pôdach
I (s) pôdami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PÔDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
POPROČ, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
ČEČEJOVCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

akoby na neutrálnej pôde comme sur un terrain neutre
a ľudská pôda je et le sol humain est
a pôda si udrží et le sol conserve
bez ťažkostí, lebo pôda sans difficulté, puisque le sol
došli na suchšiu pôdu atteignirent le sol asséché
ešte veľa kamenistej pôdy encore beaucoup de rocaille
ktorá tam pokrývala pôdu qui tapissait le sol
rieka, ktorá zavlažuje pôdu le fleuve qui arrose
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu