pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;
pôžitkársky príd. i prísl.;
pôžitkárstvo -a s.
pôžitkárstvo -va s.
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
pôžitkárstvo, -a str. oddávanie sa pôžitkom;
pôžitkársky príd. i prísl.