píla -y píl ž.
1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.
2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;
pílový príd.: p. list, p. kotúč;
pílka -y -lok ž. zdrob. k 1: p. na železo
● každý chvíľku ťahá p-u šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé;
pílkový príd.;
píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.
pílový -vá -vé príd.
pílový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na pílu, nástroj na rezanie: p. pás, kotúč; pílová reťaz; pílové zuby; brúsenie, výmena pílových listov; vložiť p. plátok do upínacieho systému 2. ▶ majúci zúbky ako píla; tvarom, podobou pripomínajúci pílu: p. nôž ▷ motor. pílový diagram graf závislosti rýchlosti vozidla od zaradeného prevodového stupňa a otáčok motora; stav. pílová strecha strecha so sústavou presklených plôch zabezpečujúca dobré osvetlenie a odvetranie vnútorných priestorov, obyč. priemyselných hál
píla, -y, píl ž.
1. nástroj z oceľového plechu na jednej strane s ostrými zúbkami, slúžiaci na pílenie, na rezanie kovov, kameňa al. dreva: rámová, okružná, oblúková p., kyvadlová, pásová p.; drevorubačská p.; p. na železo; záhradnícka p.;
2. závod so strojovým zariadením na rezanie a spracovanie dreva: parná p., pracovať na p-e;
pílový príd. k 1: p. pás, p. rez; p. list na píle;
pílka, -y, -lok ž. zdrob. k 1;
pílkový príd.: píločka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
pílový p. píla
píla ž. (pila) 1. csl nástroj na pílenie (rezanie) dreva, kovov atď. z ozubeného oceľového pásu al. kotúča: Dvaja zmo tehali pílu a pílili, kím bug albo dup spadnúl ló (Mikolčany REV); Ešťe aj teraz mám ednu pílu, čo son si doňisou̯ s Pešťi (V. Lom MK); Pilu priložili na suchí strom a začali píliťi (Bánovce n. Bebr.); Dvá sme chicili a piu̯a enem létau̯a (Malacky); Tota pila dobre idze (Dl. Lúka BAR); Drevo režu dvojo z veľku pilu na klaciki (Rankovce KOŠ) L. ručná píla (V. Lom MK, Spiš. Podhradie LVO), pila bruhačka (Smižany SNV) - na ručné rezanie; jednoručna pila (Smižany SNV) - pre jednu osobu; dvojručna pila (Smižany SNV), dvojmužná píla (Čierny Balog BRE), píla bachračka (Pukanec LVI), veľká pila (Bobrov NÁM, Podmanín PB) - veľká ručná píla pre dve osoby; motorova pila (Spiš. Podhradie LVO), strojová píla (Pukanec LVI), píla cirkulárka (Pukanec LVI) - poháňané motorom; hrubá piu̯a (Stupava BRA) - drevorubačská píla; oblúková pila (Vaďovce MYJ) - s oblúkovým rámom; običajná pila (Lamač BRA) - bez oblúka s jedným držadlom; valaská píla (Habovka TRS, Vavrišovo LM) - drevená rámová vertikálna píla na vodný pohon s jedným listom; pila jedinka (Krivany SAB) - mechanická vertikálna píla s jedným listom 2. csl závod na rezanie a spracovanie dreva: Jano choďí na pílu (Čierny Balog BRE); Vezmemo drevo na pílu (Rochovce ROŽ); Bou̯ som na píle pre doski (Návojovce TOP); Ta tu na pilu, na gater do Smižan sme voźiľi te dreva (Smižany SNV); pílisko s. zvel. k 1: Na toho buka treba najväčuo píľisko (Králiky BB); pílny i pílový príd. k 1: pilovi (Smižany SNV); pilne koľesko (Krivany SAB); pilne koľeso (Jakubany SĽ)
píla1 ž 1. nástroj z oceľového plechu s ostrými zúbkami na jednej strane, slúžiaci na pílenie dreva, kovu al. kameňa: pila rezaczi 1 (ORAVA 1611); pila rucžnja (NOZDRKOVCE 1652); pyla oberučsna (s. l. 1737); runcina: tesarska pila (ML 1779) 2. podnik so (strojovým) zariadením na rezanie a spracovanie dreva: na Luczkach na pyle na gednu swetnyczu drewa zrezaty (MADOČANY 1569); strany sskody, ktera se mu (Michalovi Lihanovi) na pjle wysse Beleho potoka stala (RUŽOMBEROK 1598); trom, ktery na pile meskey robili, dalo se pywa (ŽILINA 1610); jest i mlyn mučny i pila pánská (ORAVA 1625 U2); nowu pilu wistawlj (ORLOVÉ 1747); pílový, pílny príd 1. k 1: L. pílový, pílny mlyn píla: chodili do Luborcze pilni mlin opaczowati, czo sa bol pokazel (TRENČÍN 1580); pylny mlyn ze wssym stroyom (BYTČA 1614); serratoria machina: pjlny mlyn; mola tabularia: pilowy mlyn (KS 1763); pilný hospodár, gazda správca píly: minarom a gazdowy pilnemu dano na wecžeru masa; trom prespolním minarom a hospodarowy pilnemu dano masa lib 6. (ŽILINA 1732) 2. napílený, popílený: na školu a na wažu kupil som sindlá, latowich klincou, pilnich desyek (PUKANEC 1726); pílka, píločka [-oč-, -eč-] dem k 1: pylky ze dwoma dlaczy a dwema nozyky, czuo sstepy sprawugy; pylka z ramom (BYTČA 1606); pilka na ssczepowany (TRENČÍN 1713); dwé pyločzky zahradnyé (s. l. 1737); limula: pilka zamečnjcká (KS 1763); pylky železne, s obau stran zubate (HI 18. st); pilečka mala zlomena (PRIEVIDZA 18. st); -ový príd k 1: serrago: pilkové smecj piliny: serrata: pjlkowého listu barewná bylina s pílkovitým, zúbkovaným okrajom (KS 1763)