píla -y píl ž.
1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.
2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;
pílový príd.: p. list, p. kotúč;
pílka -y -lok ž. zdrob. k 1: p. na železo
● každý chvíľku ťahá p-u šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé;
pílkový príd.;
píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.
pílka -ky pílok ž. zdrob.
píla píly píl ž. 1. ▶ nástroj s ozubeným oceľovým pásom, listom al. kotúčom slúžiaci na pílenie, rozrezávanie dreva, kovov, kameňa a pod.: ručná p.; elektrická p.; pracovať s pílou; mazať pílu olejom; guľatinu možno ďalej spracovať pílou na hranoly; v továrni sa vyrábajú píly na kov; Taký nepodarenec, čo si nevie nabrúsiť sekeru alebo pílu, nemá čo v hore robiť. [V. Šikula]; V tatranských osadách kvília píly, ľudia odťahujú z ciest a chodníkov polámané konáre a zvyšky stromov. [HN 2004] ▷ tech. listová píla a) ručná píla s držadlami na oboch koncoch listu al. s jedným držadlom na jednej, hrubšej strane píliaceho listu b) píla s tenkým listom a držadlom; oblúková píla ručná píla s oceľovým rámom v tvare oblúka; okružná píla al. kotúčová píla píla, ktorej rezným nástrojom je pílový kotúč s naostrenými roztvorenými zubmi; rámová píla píla s dlhou čepeľou upevnenou v ráme; reťazová píla stroj s motorom, ktorý poháňa reťaz s ozubenými článkami, používaný pri ťažbe dreva a opracovaní kmeňov 2. ▶ prevádzka so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: sklad v areáli píly; postaviť pílu; našiel si miesto pomocného robotníka na píle; vodné toky kedysi poháňali mlyny aj píly; Na píle sa robilo deň a noc, na dve zmeny, po dvanásť hodín. [L. Ťažký] ◘ fraz. chrápať ako píla nahlas, prenikavo chrápať; tlačiť na pílu priveľmi nástojčivo sa niečoho domáhať, vyvíjať nátlak ▷ pílka -ky pílok ž. zdrob. k 1: ostrá p.; skladacia p.; prerezávacia p.; zobral do rúk pílku a odrezal označené konáre ◘ parem. každý chvíľku ťahá pílku nikomu sa nedarí trvale, úspechy sú striedavé ▷ píločka -ky -čiek ž. zdrob. k 1 i expr.: kúpili sme mu súpravu záhradníckeho náradia s píločkami; Vzali sekeru, píločku i po kuse chleba. [Ľ. Ondrejov]
pílka ↗ píla
píla, -y, píl ž.
1. nástroj z oceľového plechu na jednej strane s ostrými zúbkami, slúžiaci na pílenie, na rezanie kovov, kameňa al. dreva: rámová, okružná, oblúková p., kyvadlová, pásová p.; drevorubačská p.; p. na železo; záhradnícka p.;
2. závod so strojovým zariadením na rezanie a spracovanie dreva: parná p., pracovať na p-e;
pílový príd. k 1: p. pás, p. rez; p. list na píle;
pílka, -y, -lok ž. zdrob. k 1;
pílkový príd.: píločka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
pílka p. píla
pielka p. pílka
pílečka p. pílka
pílka ž. (pilka, pieu̯ka) 1. csl ostrý plochý ozubený nástroj z ocele rozličnej formy na rezanie, pílenie dreva, železa ap.: Drevo píľiľi pílkamí (Bziny DK); Zabudou̯ som si naostriť tú pílku (Čierny Balog BRE); Sen-tan bola potrebná aj pílka na žeľezo (Pukanec LVI); Mán dobrú pilku na rezanié halúzék (Trakovice HLO); Piu̯ka, to biu̯ hu̯avňí nástroj (Hlboké SEN); Drevo śe reže s pilku na krośenkach (Dl. Lúka BAR); A jak piľil s pilku totu desku, ta sebe do paľca zarezal (Gelnica) L. ručna pilka (Kys. N. Mesto) - bez rámu, na ručné rezanie pre dvoch; pilki motorove (Smižany SNV) - poháňané motorom; rámová pilka (St. Turá NMV, Dúbravka BRA), pílka rámovka (Pukanec LVI) - ručná pílka s dreveným al. železným rámom, na ktorom je pevné lanko na jej napínanie; abzecuvacia pílka (Iľanovo LM), pílka abzecka (Pukanec LVI) - rámová s drobnými zubami na jemné opracovávanie; priechodna pieu̯ka (Važec LM), uska pilka (Kys. N. Mesto) - určené na vyrezávanie čapov; štychova pilka (Pohorelá BRE) - malá bezrámová pílka na rezanie v neprístupných miestach; zahradnícka pilka (Hor. Orešany TRN) - bez oblúka na orezávanie kríkov; obluková pilka (St. Turá NMV), lúpková pilka (Brvnište PB) - napnuté na drevenom al. železnom ráme; 2. miest. strsl a zsl zúbkovaný vzor na ozdobách a výšivkách odevov: Brusľiak sa šiu̯ s kúšťičkou oľejovíh látok, brokátu, deľínou a ďečoho a naň sa prišívaľi pílki, ringalá a gombázi (Detva ZVO); Aj tí vlčí maki, to bívali téš také piu̯ki (Hlboké SEN); sekana pilka (Závadka n. Hron. BRE); pilki (Trenč. Turná TRČ); pílkový príd. k 1: pilkoví (Koniarovce TOP); pilkovi (Smižany SNV) k 2: Biu̯o to jednak také špicaté, to bili že piu̯kové vlčí zubi (Hlboké SEN); píločka i pílečka ž. zdrob. k 1: To bola duokladňejšia pílka, píločka na kosťi, daďeľ sa len sekalo (Dol. Kubín); pílečka (Bošáca TRČ); pilečka (Lukáčovce HLO, Smižany SNV); piloška (Revúca) k 2: Liňec bou̯ z látki, višívaní a staršie ženi na ňom mali ľen s tích píločiek (Detva ZVO); Tam bili piu̯ečki ušité, ozupce, tak mu to drhu̯o krk (Hlboké SEN)
píločka p. pílka
píla1 ž 1. nástroj z oceľového plechu s ostrými zúbkami na jednej strane, slúžiaci na pílenie dreva, kovu al. kameňa: pila rezaczi 1 (ORAVA 1611); pila rucžnja (NOZDRKOVCE 1652); pyla oberučsna (s. l. 1737); runcina: tesarska pila (ML 1779) 2. podnik so (strojovým) zariadením na rezanie a spracovanie dreva: na Luczkach na pyle na gednu swetnyczu drewa zrezaty (MADOČANY 1569); strany sskody, ktera se mu (Michalovi Lihanovi) na pjle wysse Beleho potoka stala (RUŽOMBEROK 1598); trom, ktery na pile meskey robili, dalo se pywa (ŽILINA 1610); jest i mlyn mučny i pila pánská (ORAVA 1625 U2); nowu pilu wistawlj (ORLOVÉ 1747); pílový, pílny príd 1. k 1: L. pílový, pílny mlyn píla: chodili do Luborcze pilni mlin opaczowati, czo sa bol pokazel (TRENČÍN 1580); pylny mlyn ze wssym stroyom (BYTČA 1614); serratoria machina: pjlny mlyn; mola tabularia: pilowy mlyn (KS 1763); pilný hospodár, gazda správca píly: minarom a gazdowy pilnemu dano na wecžeru masa; trom prespolním minarom a hospodarowy pilnemu dano masa lib 6. (ŽILINA 1732) 2. napílený, popílený: na školu a na wažu kupil som sindlá, latowich klincou, pilnich desyek (PUKANEC 1726); pílka, píločka [-oč-, -eč-] dem k 1: pylky ze dwoma dlaczy a dwema nozyky, czuo sstepy sprawugy; pylka z ramom (BYTČA 1606); pilka na ssczepowany (TRENČÍN 1713); dwé pyločzky zahradnyé (s. l. 1737); limula: pilka zamečnjcká (KS 1763); pylky železne, s obau stran zubate (HI 18. st); pilečka mala zlomena (PRIEVIDZA 18. st); -ový príd k 1: serrago: pilkové smecj piliny: serrata: pjlkowého listu barewná bylina s pílkovitým, zúbkovaným okrajom (KS 1763)